Réžia:
Katarína ZačkováScenár:
Katarína ZačkováKamera:
Róbert BenkovitsHrajú:
Katarína ZačkováObsahy(1)
Prichádzame o najväčšiu zásobáreň pitnej vody v Európe? Slovensko disponuje nevídaným bohatstvom. Podzemné vody Žitného ostrova sú najväčšou zásobárňou kvalitnej pitnej vody v Európe. Alebo skôr, boli ... Dnes to už nevieme povedať s určitosťou. Podzemné vody nemá totiž Bratislava a Žitný ostrov zmonitorované. Desaťročia sa hovorí o ohrození spomínaných lokalít, ale to isté obdobie nestačilo na to, aby sa hrozbám zabránilo. A pritom možno iba chvíľa nás delí od okamihu, keď o toto obrovské vodné bohatstvo môžeme prísť. Nenávratne. Sami si ju totiž pokračujúcim znečistením a nevhodnými činnosťami a zásahmi likvidujeme. V decembri 2017 sa v médiách objavila správa, že šesť obcí Žitného ostrova nemá pitnú vodu. Trstená na ostrove, Baka, Jurová, Blatná na ostrove, Holice a Lúč na ostrove. Obyvatelia „čapovali“ pár dní pred Vianocami vodu z cisterien. A nasledovalo ticho. Žiadne relevantné vysvetlenie - ako je to možné, že najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, ako ju dodnes klasifikujeme aj v správach pre Európsku komisiu, sa dostala do štádia, že jeden z druhov pesticídov- atrazín sa dostal nielen do geologického podlažia, ale priamo do domácností? Čo sa vlastne stalo? Ako dlho obyvatelia hornej časti Žitného ostrova pijú „atrazínovú“ vodu? Ak sa pesticídy dostali do pitnej vody priamo zo zdroja pitnej vody, tak to nebola záležitosť niekoľkých dní. Je to následok dlhodobého procesu, ktorý avizuje fatálny problém- zdroje pitnej vody Žitného ostrova sú už desaťročia permanentne znečisťované a ohrozované, a to aj tie, o ktorých sme si mysleli, že sú nedotknuté. Havárie nás z tohto omylu mali vyviesť, no nestalo sa.... Táto havária avizuje na Žitnom ostrove problém nielen so samotnými zdrojmi pitných vôd, a teda s potenciálnou pitnou vodou, ale aj problém štátnej správy, ktorá si neplní svoje povinnosti. Za vodné zdroje, aj za územie, na ktorých sa nachádzajú, zodpovedá štát. Nielen za územie, ale aj za prísun informácií o ňom a o kvalite vôd, ktorú pijeme... Ambíciou tohto filmu je na základe objektívnych a minulých skúseností dôrazne upozorniť na tento problém . Nie s hystériou, ale s vedeckými dôvodmi a predpokladmi. V závere publicistického filmu z roku 1989 sa pýtame- zachováme si pitnú vodu alebo ju nakoniec budeme ešte dovážať? Možné je všetko. Obilnica bývalého Československa – Žitný ostrov pomohla udržať krajinou sebestačnou. Dnes dovážame väčšinu potravín, zajtra budeme vodu? (RTVS)
(viac)Recenzie (7)
Dokumentárním pojetím spíše nuda. ()
Obsahom a informáciami odbornejší dokument, formou naozaj nudnejší. ()
Docela nudný dokument o tom, jak všechny překvapilo znečištění podzemní vody uprostřed velké rovinaté zemědělské oblasti s ekologickými haváriemi, kde dusíkatá hnojiva s pesticidy na polích jen přetékají a všude jsou skládky. Zvlášť když se zalévá kontaminovanou vodou z Dunaje, protékající Bratislavou a nádrží Gabčíkovo, kde se nemůže vsakovat. Vystihl to místní ekolog, který se domní, že minulým generacím bylo úplně jedno, že ty budoucí budou mít pitnou vodu znečistěnou. Druhá půlka dokumentu se věnuje nedostatcím v legislativě. Nejpalčivější je nová zástavba v blízkosti pitných zdrojů, které budou brzy na celém světě nedostatkové. ()
Veľmi dôležitá téma podzemných zdrojov pitnej vody prebije aj nie celkom záživnú formu spracovania. Redaktorka Začková sa téme venuje už tridsať rokov, o čom svedčia archívne zábery ešte spred revolúcie. Dozvedel som sa množstvo vecí, o ktorých som netušil. Napríklad, že ak by sa malo vybrať úplne najmenej vhodné miesto na Slovensku pre postavenie nebezpečného Slovnaftu, tak je to presne tam, kde stojí. A potom ani netreba spomínať, ako je na tom hnojenie, používanie pesticídov, tvorba skládok alebo akákoľvek hromadná výstavba na území Žitného ostrova. Vodné dielo Gabčíkovo je samostatná kapitola pri strate spodných vôd, akokoľvek ho máme radi pre užitočnosť, ochranu pred povodňami alebo výrobu lacnej elektriny. ()
Prvá minúta: Už redaktorka STV a zároveň režisérka filmu v roku 1989 najprv chváli a potom skúša. Opačné poradie by bolo uveriteľnejšie. Hudbu do filmu pridával niekto bez vkusu, navyše tam hudbu vôbec netreba. To sú však len malé výčitky. Téma je vážna, hodná pozornosti a dokument si svoju informačnú úlohu plní výborne, pričom je obstojný aj z formálnej stránky. ()
Ďalší dôkaz ľudskej hlúposti. - Až keď zomrie posledný strom - a posledná rieka bude otrávená - a posledná ryba chytená, - až potom si uvedomíme, - že z peňazí sa nenajeme. Howgh ()
téma to je určite dôležitá a takisto aj dôkladne publicisticky spracovaná, z filmového hľadiska nie až tak zaujímavé a pútavé spracovanie. Mňa, čo sa v danej téme nevyznám tento dokument skôr nudil, ako naučil niečo nové. ()