The Haunting

Kým v prvej sérii Mike Flanagan rozpútal síce hororové, ale fungujúce klišé s pár príjemne nepríjemnými momentami a skvelým nápadom urobiť z toho príbeh jedného rodinného klanu (jemne inšpirovaný knihou od Shirley Jackson), v druhej (pre zmenu jemne inšpirovanej knihou od Henryho Jamesa) opäť siahol po obrovskom rodinnom dome a mozaikovom type rozprávania s množstvom postáv, ale už to bola viac dráma s mysterióznymi prvkami, než regulárny horor. Flanaganovi v prvom rade záleží na postavách a „nejaké“ strašenie odsúva s chuťou na vedľajšiu koľaj. Čo je síce skvelé, ale obvykle (česť výnimkám) proste nemá k dispozícii postavy natoľko výnimočné, aby to nevadilo. Najmä v druhej sérii boli niektoré až otravné, či už kastingovo nevhodne vybraná ústredná hrdinka alebo detské súrodenecké duo. Sympatický kuchár Rahul Kohli a skvelý Henry Thomas síce situáciu do istej miery zachraňovali, ale nepodarilo sa im to na 100%. Takže obom sezónam udeľujem možno drsné, ale o to precítenejšie „len“ 3* s dodatkom, že Flanagana zjavne „čisté“ hororové momenty takmer vôbec nebavia a oveľa viac ho fascinuje ľudská povaha. (27.10.2020)

„...a čokoľvek tade kráčalo, kráčalo samo.“ Zaujímavo zadaptovaná klasická kniha od Shirley Jackson: je aktualizovaná do súčasnosti, odohráva sa behom dvoch časových línií (čo spočiatku vytvára chaos, ale postupne pochopíte, prečo to tak urobili) a postavy nie sú cudzí ľudia, ale rodina. Hill House vyzerá dobre zvonku aj zvnútra a prístup Mikea Flanagana v strašiacich pasážach je fajn – necháva hovoriť kameru a šikovný strih, kedy cítime prítomnosť niečoho desivého a nadprirodzeného, na hranici povšimnutia sa mihajú siluety postáv, ktoré tam nemajú čo robiť alebo v tme čosi šramotí. Nie je to zrovna revolučný prístup k strašeniu diváka, ale má to niečo do seba. Niečo do seba majú aj fajn postavy, ktorým sa vďaka sympatickým hercom dostanete pod kožu (najlepšiu rolu zrejme dostal Timothy Hutton ako hlava rodiny, ktorá musela v minulosti prijať neľahké rozhodnutia, aby ochránila svoje deti, čo však bohužiaľ zároveň viedlo k tomu, že vzťahy medzi nimi klesli na bod mrazu). Na strane druhej, občas je všetkých tých dialógových a vzťahových scén ozaj až priveľmi a dostavuje sa nuda a stereotyp. Skrátiť o dve tri časti a mohlo to byť (asi, neviem) za 80%. Kladne hodnotím záver, ktorý je prekvapivo dojemný. (16.03.2020)

"Čokoľvek tade kráčalo, kráčalo samo." Dobrý a atmosférický začiatok, menej známi herci, ale snažia sa a postavy majú napísané dobre a zaujímavo, čiže v ďalších dieloch by z toho mohlo byť niečo fajn. Zaujal ma realistický spôsob vysvetlenia prítomnosti ducha mŕtveho manžela a strašne "pekný" bol finálny twist, v ktorom figurovala sestra a telefonát od otca, ale viac spoilerovať nebudem. (17.10.2018)

"Keď zomrieme, stanú sa z nás príbehy." No... neviem. Priveľa postáv, málo napínavých scén a málo strašidelnej atmosféry. Etuda s mačiatkami a prípravami mŕtvol na obrad OK, ale jedno búchanie na stenu v noci naozaj nestačí. Nie v roku 2018. Dom zvonku vyzerá úžasne, ale zvnútra už ani nie. (18.10.2018)

Okej, takže až pri tretej časti som pochopil, že sa tu prelínajú dve časové línie a v skutočnosti tu tým pádom nie je až tak veľa postáv, keďže deti sú v skutočnosti neskorší hlavní, dospelí hrdinovia. Inak som ale veľmi inteligentný. Po fakt slabej druhej epizódy sa atmosféra v tretej predsa len zlepšuje a je tu pár fajn nepríjemných scénok (hlavne tá s pivnicou a baterkou). Negatívnejšie hodnotím slabšie scenáre plné predvídateľných momentov a priemerných hercov, až na bisexuálnu Theo. (20.10.2018)

Na jednej strane je dobre, že seriály tvorcom umožnia viac sa pohrať s postavami a ísť do hĺbky nielen čo sa týka ich psychológie, ale aj príbehu a budovania atmosféry. Na strane druhej, ak je scenár nuda, je taký seriál pozerať učinené nešťastie. A obávam sa, že práve to je prípad tohto seriálu. Strašná, neskutočná nuda. Ešte retrospektívne scény s deťmi (až v štvrtej epizóde mi docvaklo, čo mi to kvôli chronologickému deleniu deja na detstvo a dospelosť pripomína - To) sa dajú. Síce sú neoriginálne, ale vďaka Hill House to nie je najhoršie a atmosféra je v daných scénach OK. Akonáhle sa ale presunieme do súčasnosti, nastáva pre diváka peklo. Tipujem, že keď sa dospelé postavy neskôr vrátia do domu, tak sa kvalita o čosi zlepší, ale veru na nový seriálový fenomén to asi enbude ani potom. Škoda, Mikeovi Flanaganovi som to prial. (23.10.2018)

Celkom fajn, zatiaľ asi najlepšia časť. Sústredí sa na postavu, ktorej osud už poznáme. A je veľmi smutný. palec hore (aj dva) dávam určite za šokujúce finálne odhalenie identity "ženy s ohnutým krkom", to som vážne nečakal a bolo to pekne mrazivé, to vám teda poviem. Nevyhovovala mi pridlhá minutáž + divoké skoky v čase náročné na pozornosť. (30.10.2018)

"Len sa strápňuješ a ani si to neuvedomuješ." Kým doteraz (prevažne) čo časť, to jedna postava, v šiestej epizóde sa konečne celá rodina stretáva pokope. Začína to celé dostávať zmysel a spád a niektoré scény sú fakt nepríjemné. Tak ale zas na druhej strane o hororovej udalosti roka by som určite nehovoril. (01.11.2018)

Začína ma to zaujímať. Škoda, že až okolo šiestej, siedmej časti. Malo od prvej a bol by to jeden z najlepších seriálov roka. Takto je to prvú polovicu nuda a rozbiehať sa to bohužiaľ začne až v druhej polovici, čo je dosť neskoro. V 7. časti som si konečne obľúbil postavy a prišiel na chuť príbehu (a dvom časovým líniám). A ku koncu 7. časti sa začína hrať s otvorenými kartami, čo hneď zvyšuje dramatickosť deja. 70% (02.11.2018)

Znova troška nuda, našťastie táto časť má ledva 40 minút, čiže sa to dá zvládnuť. Negatívne zaujal megahysterický a enormne dlhý monológ Theo. (02.11.2018)

"Ďalej pokračujte už bezo mňa." - "Ako by sme mohli?" Za tragickosť, do ktorej sa to zlomí v druhej polovici, musím dať také vysoké hodnotenie. Konečne sa dozvieme, čo presne sa stalo v posledných minútach pobytu v Hill House a je to strašné. Strašné. (03.11.2018)

Dobrý záver - silný, smutný, dojemný, ku koncu dokonca až krásny. S prižmúrenými očami 80%, ale aj tak celý tento seriál napriek jeho viacerým ťažko oddiskutovateľným plusom pokladám za čiastočne premárnenú príležitosť. "Odpustenie zahreje." (03.11.2018)

„Zomrieť neznamená odísť.“ Ako na konci povie jedna nedôležitá (?) postava, toto nie je horor. Toto je milostný príbeh. Niekomu to bude vadiť, niekomu nie. Ja som nebol nijako zvlášť odvarený už z prvej sezóny, ale druhá ma dosť sklamala. Prvú polovicu. V druhej do toho tvorcovia (v čele s talentovaným Mikeom Flanaganom) našťastie konečne poriadne kopli a ku koncu bolo nutné nachystať si vreckovky. Každopádne, napriek silnej koncovke dávam „len“ 3*. Je síce pekné, že Flanagan pred klišé hororovými scénami uprednostňuje prácu s postavami a hercami, ale na druhej treba uznať a dodať, že herci nepodávajú nijako extra perfektné výkony resp. že by možno aj podávali, ale postavy, ktoré dostali k dispozícii, nie sú napísané nijako výnimočne (snáď s výnimkou sympatického kuchára a skvelého Henryho Thomasa). (27.10.2020)