Chémia vo vode

Pijeme čistú vodu alebo nie? Vlastne ani nemôžeme vedieť, pretože voda sa (v lepšom prípade) testuje na 33 látok a priemysel produkuje 3000 nebezpečných látok, ktoré sa dostávajú do prostredia, teda aj do vody. Klasickým známym nebezpečenstvom sú antibiotiká a hormóny, menej známym sú bisfenyly, ktoré pôsobia ako hormóny. Pôsobia na hormonálnu rovnováhu človeka a my sa potom čudujeme, odkiaľ sa berie toľko pripadov autizmu, porúch pozornosti, detskej obezity alebo neplodnosti. Stále je to v Európe lepšie ako v Indii, kde sa do rieky vypustí úplne všetko a hladina antibiotík je v rieke vyššia ako v krvi pacienta liečeného antibiotikami. Vyrábajú sa tam suroviny aj pre Európu a tak máme maslo na hlave my sami s potrebou lacnejších liekov. V dokumente nie sú len náreky nad zúfalou situáciou, ale ponúka aj riešenia čističiek s novými technológiami. (21.10.2015)

To, čo píše Autogram v komentári je pravda. Obsah filmu by sa dal zhrnúť aj do jednej vety: Do vody sa vypúšťa mnoho škodlivých sračiek a našou snahou by malo byť zachytiť ich v čističkách, aby sme tie výkaly každodenne nepili. Rozvinutie podstaty zahŕňa klasické schémy: presun škodlivej výroby do Ázie - je to lacnejšie, hlavne čo sa týka požiadaviek na environmentálnu bezpečnosť. Veľké firmy Európy a USA tlačia na ázijských subdodávateľov aby znižovali náklady na čistiarne vôd. Miestne kravy sa tak potom kúpu v rieke so šampónovou penou. Potiaľto sú odhalenia fajn. Akonáhle sa objavia vedci v laboratóriách s modelmi chemických zlúčenín je zle. Posolstvo dokumentu sa stráca v nudných a nie vždy zrozumiteľných popisoch účinkov rôznych chemikálií. Oslabuje sa sila výpovede. Takýto dokument musí byť predovšetkým akčný, zrozumiteľný a prehľadný. Inak aj z toho percenta ľudí čo ho zhliadne, polovica obráti pozornosť inam. (21.10.2015)