Örök tél
Eternal Winter
Réžia:
Attila SzászKamera:
András NagyHudba:
Gergely ParádiHrajú:
Marina Gera, Sándor Csányi, Laura Döbrösi, Diána Magdolna Kiss, Franciska Farkas, Niké Kurta, Ákos Orosz, Anikó Für, Tibor Gáspár, Nóra Diána Takács (viac)Obsahy(1)
Uctiť pamiatku sa dá rôznym spôsobom. Maďarský režisér Attila Szász to urobil natočením filmu, ktorý rozpráva o maďarských ženách odvlečených na otrockú prácu do bývalého Sovietskeho zväzu. Príbeh filmu sa začína v decembri 1944, keď sovietski vojaci berú pracujúce ženy z dediny na „malú prácu“, tri týždne zberu kukurice. Iren (Gera Marina), ktorá sa rozchádza so svojou dcérou a s rodičmi v nádeji, že sa čoskoro znovu stretnú. Útočníci však majú so ženami krutý plán: prepravujú ich v dobytčích vagónoch do sovietskeho pracovného tábora, kde musia za neľudských podmienok vykonávať nútenú prácu v miestnej uhoľnej bani. Irene sa tu stretne s mužom menom Rajmund (Sándor Csányi), ktorý ju učí, ako prežiť peklo. Časom vznikne medzi nimi osobný vzťah. (klidas_pk)
(viac)Recenzie (32)
Málo známe, no zato o to viac prekvapujúcejšie v zmysle: "Tak Maďari majú ďalší skvelý film." Vlastne to ani nie je také prekvapenie, v poslednej dobe im ide karta. V tomto prípade dostane divák exkurziu do koncentračného tábora na stalinovský spôsob. Vyobrazenie dobových reálií tu bolo fantastické - bieda, hlad, špina, choroby a hlavne..... zima, že som z toho až nachladol. Obsahová stránka síce mala pár hluchších miest, no nebolo to nič vážne. Vždy sa stalo niečo, čo pozornosť vrátilo na späť na miesto. Inak to rozhodovanie hlavnej hrdinky som nezávidel, naozaj ťažká situácia. Nuž, Stalin zničil a udusil v rozpuku mnohé životy.... Silný nadpriemer. 85/100 ()
Attila Szász mě ještě nikdy nezklamal. Nádherný intimní, ale neskutečně silný jak ve vyprávění, tak v zakončení. Výborný civilní herectví v podání Sándor Csányiho a především Marina Gera, s tou ženskou jsem odžil a protrpěl. Současná maďarská kinemtografie má životní formu, podobnou jako před několika lety Polsko, na tom si trvám. ()
„Proč bych neměla snít?“ - „Jinak zemřete.“ - „Sny nám dávají sílu, ne? Abychom vydrželi.“ - „Ne. Tady ne.“ V tomhle táboře totiž platí jiná pravidla… Aneb menšinoví němečtí obyvatelé prohrávajícího fašistického Maďarska začali sklízet to, co jim (nejen) jejich vláda zasela. A kukuřice to věru nebyla…Vcelku kvalitní záležitost. Sympatické Irén nemá divák problém naplno fandit, a přestože se film nezaobírá holocaustem, odvážení nahých mrtvol před zrovna dorazivšími pracovníky opravdu nevěstí nic dobrého. Smyslem života se stane co nejrychleji splnit denní normu, aby měl člověk alespoň min. šanci na trochu jídla a spánku. Film působí docela uvěřitelně až do 55. minuty (resp. scény, po které jsem odmítal uvěřit, že by Irén směla žít dál). Určité chvilkové rozezlení se ale u mě brzo začalo vytrácet, protože od momentu, kdy hlavní hrdinka změní přístup a snaží se řídit „pravidly“, dostane film nový náboj a začne zas naplno bavit. Samotný konec se dal víceméně čekat (přesto mi to bylo líto), celkově téhle (doslova) mrazivé podívané dávám slušné 4*. ()
Boľševikmi zamlčiavaná história odsunu práceschopných síl na oslobodzovaných územiach do sovietskych táborov. Celé toto odsunové šialenstvo slúžilo v zásade pragmatickému cieľu - naštartovaniu a obnove sovietskej ekonomiky, ktorej zúfalo chýbala pracovná sila v dôsledku obrovských vojnových strát. Je veľmi potrebné a dobré, ak vznikajú filmy ako Večná zima, ukazujúce príťažlivou formou cez individuálne osudy, zvrhlosť fungovania celého mechanizmu. Príšerné pracovné, ubytovacie a najmä medicínske a vyživovacie podmienky, spoločne s neľútostne uplatňovanou vojenskou disciplínou zapríčinili hynutie importovanej pracovnej sily po tisíckach. Skolektivizovanému mysleniu boľševických kádrov to však nejako extra nevadilo. Osloboditelia a víťazi nad príšerným nacizmom jednoducho nie vždy priniesli len radosť a pohodu. Často mali víťazné opatrenia komunistického strihu podobu uplatnenia princípu kolektívnej viny - v tomto prípade to mali byť obyvatelia nemeckej národnosti. Nejako extra nevadí, že výsledok samotný nie je nejako novátorský a zapadá do rámca gulag filmov, pričom využíva prostriedky typické pre mainstreamovú americkú produkciu príbehových filmov, založených na skutočných udalostiach. Mimochodom, keď už som pri angloamerickej geografickej oblasti, veľmi dobré je záverečné titulkové upozornenie na to, že niekoľko státisícový odsun maďarského obyvateľstva sa dial s vedomím a súhlasom ako amerického tak anglického najvyššieho vedenia. Poznámka: Masové nečakané povojnové odsuny obyvateľstva zažilo aj povojnové Česko-Slovensko. Z východného Slovenska bolo odhadom odsunutých cca 20 000 obyvateľov, často úplne náhodne. Jediným kritériom bola ich pracovná schopnosť. Hodnoverne zdokumentovaných je dnes niečo cez 6000 prípadov odsunu. Téma bola aj literárne spracovaná. Niekdajší slovenský minister kultúry Dušan Slobodník o odsune a zážitkoch v ruskom pracovnom tábore napísal spomienkovú knihu Paragraf: polárny kruh. ()
Na tému Gulag asi najlepší alebo min. jeden z najlepších filmov aké som videl. Maďari naozaj zabodovali, film má úžasnú atmosféru, herecky výborne obsadené i zahrané. Záverečná scéna s naťahovaním diváka, či sa hlavným hrdinom podarí ísť spolu, je absolútne skvelá, jedna z tých nezabudnuteľných. Presne takto sa to dialo nielen v Maďarsku, ale aj u nás v Československu, myslím, že štatisticky o dosť viac na Slovensku ako v Čechách. Mám zopár kníh na túto tému a vždy si rád prečítam akúkoľvek. Osobne pracujem v stavebníctve a raz sa mi stalo, že ma oslovila jedna staršia pani, či by som jej nevymaľoval izbu. Popri práci sme sa nejako dostali k vojne (starších ľudí sa vždy pýtam ako bolo) a po dojímavých slzách z nej vyšlo, že po vojne prišli Rusi do Medzeva (pri Košiciach) a manžela jej bezdôvodne naložili do auta a už ho nikdy nevidela. V Medzeve, rovnako ako v tomto filme rovnako žije nemecká menšina takz. "švábi". Aj takéto príbehy píše život...Skvelý film. 100%. ()
SIlné, nicméně ta lovestory tam byla hodně naivní. ()
Maďarsko ihneď od začiatku vojny sa pripojilo k paktu OSI, (Os Berlín Rím bola podpísaná v roku 1939 a v roku 1940 doplnená o Japonsko) a veľmi ochotne spolupracovalo s Nemeckom vo vojne proti Sovietskemu zväzu. V roku 1944 Maďari prejavili snahu prejsť na stranu Spojencov, odvetou bolo, že 16.10.1944 zvláštna hitlerova jednotka pod vedením Otta Skorzenyho zajala syna maďarského regenta Horthyho, čím ho prinútili k abdikácii. Nástupom k moci Ferenca Szálasiho si Nemci zaistili, aj keď na krátku dobu, ďalšiu lojalitu. A tak bolo Maďarsko posledným nemeckým spojencom v Európe, ktorého obsadzovanie sovietskymi jednotkami bolo sprevádzané krutými bojmi nemeckej a maďarskej armády. Najťažšie boje na prelome rokov 1944 a 45 prebiehali v oblasti Debrecinu, Nireďházy a Budapešti a tak oslobodenecké vojska nemali dôvod brať ohľad aj na civilné obyvateľstvo. 22.12.1944 riaditeľ NKVD vydal rozkaz jednotkám Červenej armády v Maďarsku mobilizovať zdatné osoby nemeckého pôvodu („šváby“) na verejné práce v bezprostrednom okolí. Z “ malenkej raboty“ nakoniec vzišli pobyty v táboroch GUPVI (Главное управление по делам военнопленных и интернированных – Hlavná správa vojenských zajatcov a internovaných). Pre neznalcov pomerov to neboli povestné Gulagy (tie boli určené pre sovietskych asociálov a politických väzňov). Hlavným táborom pre GUPVI, to znamená systém táborov nútených prác pre internovaných, ktorých považovali za nepriateľov Sovietskeho zväzu, pre oblasť strednej Európy bol Donbas. A tu skončili aj internovaní z maďarskej Tolnianskej župy. Film je natočený na základe skutočných udalostí a spomienok a pripomína osudy stoviek tisíc ľudí internovaných z Maďarska. Pre milovníkov romantiky zdôrazňujem, že film nie je milostným príbehom, ale skôr návodom ako prežiť v nehostinných podmienkach týchto táborov. V postave Ireny sa premieňa vývoj postavy z ženy jemnej, zasnenej, ktorá sa snaží zachovať svoju dôstojnosť a sebaúctu v ženu chladnú, empatickú, ktorú udržiava pri živote krutý pragmatizmus, keď vyrába cigarety zabalené do strán biblie, ktorú jej daroval otec pred odchodom z dediny. A to jej pomáha spoločne so spoluväzňom Rajmundom prežiť. ()
Až na pár nesrovnalostí a neuvěřitelných epizod dobrý film. Irén v lágru přežila jen díky tomu, že se do ní zamiloval jeden zkušený vězeň. Musela se podrobit jeho pravidlům, jako např. zapomenout na domov a blízké, nesnít a nemodlit se. Nakonec se i z ní stala tvrdá bachařka a přežila. ()
Tohle už není tápání, fabulování, experimentování, improvizování, vzlet nápadů a jejich nápaditá realizace, čímž se vyznačovala maďarská kinematografie dosud, tohle už je maďarský "hollywood". Samozřejmě v tom nejlepším smyslu - až má člověk chuť, chytit jej na hruškách, alespoň v detailu, když v celku to nejde. Na hruškách nebo na jablku: žádný vězeň v gulagu by po sobě nezanechal ohryzek (aby se s ním kamera mohla mazlit). Z jablka zbude vždy jen stopka a čtyři zrníčka (ale i ty by se daly výtvarně využít!). V tomto smyslu byly velice působivé i obrázky tábora a okolní krajiny, kterými byl děj spoře prokládán. Rajmund měl 5 pravidel jak se chovat, aby tábor přežít. Neznal však to jediné, jak se chová a myslí žena: Žena mluví vždycky pravdu. Ta pravda je ale pravdou jen tehdy, když to říká. A stěžovat si na ženy v tomto smyslu, nemá žádný smysl. ()
Pribeh madarskej zeny v sovietskych gulagoch. na temu gulagy som videl toho este len malo, tento film ma ani moc nezaujal. Nevedel som ani, za co bola odsudena do gulagu, tempo bolo slabe, reziser Attila Szasz je evidentne len zrucny rutiner. Sandor Csanyi /Kontroll 2003/ sa teda nijak nepredviedol. Ani jedna scena nebola taka, zeby som si ju zapamatal : 60 % ()
V podstatě takový lyrický popis toho, co se dělo v pracovních táborech. Téměř bez příběhu. Což nebylo nutně na škodu, ale být tam zajímavější zápletka, mohl být celý film zajímavější, o tom žádná. ()
V pracovných táboroch ci pred vojnou, počas vojny alebo po vojne to nikde nemali "na ružiach ustlané". Ani Japonci ani Nemci, ba ani Rusi v sa vo svojich gulagoch s nikým nemaznali. Tento film rozpráva o pracovnom tábore a živote žien Maďariek nemeckého (švábskeho) pôvodu v gulagu v ukrajinskom Donbase (mimochodom je to tá oblasť, ktorú ukrajinskí Rusi sa snažia odtrhnúť od Ukrajiny a vyhlásiť samostatnú republiku). Kruté až neľudské podmienky v tábore počas vojny, ale i po nej sužovali ženy z ktorých mnohé to veru nevydržali. V záverečných titulkoch filmu je poznámka, že do Maďarska sa zo 700 000 odvlečencov vrátilo len 400 000. Film bol veľmi dobre a neskutočne vierohodne natočený. ()
Nesmírně krutej a smutnej příběh mad'arské ženy v sovětském pracovním táboře, kde hudební doprovod obstarával hlavně mrazivej vítr, lidskej nářek a házení lopatou. "Örök tél" je opravdu skvěle zrežírovaný film o lidské vytrvalosti, kterou si dnes ani neumíme představit. ()
Oko za oko, zub za zub. Rusko -Maďarská história nie je práve najlepšia, v 1849 ruskí kozáci dali világoš Lajosovi Kossuthovi pri Világoši, 1 sv. vojna v Rusku v zákopoch, 2 sv. vojna a potom Kádarov gulášový komunizmus pod Moskvou. Film začína v roku 1944, to už Maďarské vojská (2 armády) utrpeli ťažké porážky na Done a pri Stalingrade a sovietska armáda prichádzala na územie Maďarska. A kruto sa mstili, všeobecne známe rabovanie, popravy a znásilňovanie žien. Ako každá Európska krajina aj Maďarsko/Juhoslávia malo nemeckú menšinu, Švábov. Tí boli prví na muške, pochytaní a poslaní do Gulagov. V tomto prípade kdesi do Donbasu. Keď si takýto film človek pozrie možno sa zamyslí ako to mohli v tých podmienkach prežiť. Otrocká práca, nedostatok stravy, týfus, svrab...Jediné čo chýba je neľudské zachádzanie Červenoarmejcov (na moje prekvapenie). Irén, hlavná postava prežila 5 rokov v Gulagu len vďaka tomu, že sa do nej zamiloval Šváb Raimund z Vojvodiny. Jeho 5 pravidied prežitia s nádejou vrátiť sa k najbližším sa osvedčili. Iní z toho vykľučkovali lepšie, taký diktátor Miklós Horthy si to dožil v pohode v teplom Portugalsku aj so sponzoringom bohatých židovských rodín, toto nikdy nepochopím prečo nesedel v prvom rade v Norimbergu odkiaľ ho Američania prepustili ( napr. vyvražďovanie Srbov a Židov v Báčke 1942 !!! ) A kto súhlasil s deportáciou takýchto nevinných do Gulagov si divák vypočuje na konci. ()
Jde spise o jakesi momenty jeenotlive nez uceleny kvalitne odvyprav3ny pribeh. I presto ppny silnych dojmu a emoci. Bez nejakeho extra vyrazneho patosu. ()
V roce 1944 bylo na rozkaz Stalina, s vědomím a souhlasem Churchilla a Roosevelta, odvedeno na nucené práce 700 tisíc maďarských mužů a žen. 300 tisíc z nich se už nikdy nevrátilo. Kdo se domů vrátil, nesměl o letech strávených v pracovním táboře nic říct. Ani vlastní rodině. A jako pocta těmto lidem byl natočen tento snímek, který nelidské utrpení vězňů záměrně odlehčuje dnes tolik populární romantickou linkou, jakou známe i z české kinematografie, viz 'Colette' (2013). Neinspirovali se takhle náhodou maďarští tvůrci právě tímto snímkem? Maďarský snímek, stejně jako náš zmíněný český, připomíná významný moment v národních dějinách, avšak nikoliv jako historické drama. Přímo se zaměřuje na lidský osud. Právě romantická linka navodí lepší pocit diváckého pohodlí k lepšímu uchopení stavu věci, čímž se zvyšuje lepší porozumění dané hrůzi minulosti. Příběh obsahuje spoustu detailů, velký důraz ke každé scéně a přirozeně málo dialogů, čímž se posiluje už tak silná atmosféra celého konceptu příběhu. Právě vizuální stránka navozuje napětí a zoufalství jedinců a vůbec není třeba dál něco vysvětlovat. Jedná se o silný snímek, který by si měli Maďaři připomínat hodně často. ()
Filmy maďarského režiséra Atilla Szásza ma ešte nejako výrazne nesklamali (síce posledný Apró mesék bol z hľadiska kvality trochu iný, čo som od režiséra čakal, ale ako celok to nemal väčšie chyby). Podobne je to aj teraz. Jeho tretí film Örök tél zachytáva neľahký boj žien z Maďarska o prežitie v sovietskom pracovnom tábore. Film sa však hlavne zameriava na pomaličky sa rozvíjajúci milostný príbeh medzi jednou ženou a mužom (Iren a Rajmund). Vďaka Rajmundovi a jeho pravidlám Iren dokáže prežiť všetky tie utrpenia a ťažkosti, s ktorými sa ženy dennodenne stretávajú. Na obrazy, ktoré nám ukazuje režisér, sa pozerá ťažko. Ja si myslím, že vo skutočnosti tie podmienky a celodenný život v tábore boli ešte horší. Herecká dvojica Marina Gera / Sándor Csányi cíti jeden druhého a ich spoločná herecká hra funguje bez väčších problémov. Odporúčam prečítať citát z filmu, ktorými začína svoje myšlienky užívateľ „Sarkastic“. Tie celkom dobre popisujú stav v tábore. (P.S.: Hlavu mi vykrútil ten „trik“, že Sovietsky zväz potrebuje služby maďarských žien na tri týždne, pretože zber kukurice je na čase.) Osobné hodnotenie: 83% (****) ()
Tak som konečne zistil vďaka tomuto filmu čo mi to rastie na chate v rohu v sade.Machorka als.Tabák sedliacky (selský).FIlm podľa skutočnej udelosti odohrávajúci v Stalinovom Lágry s bonusovým welnessom v uhoľných baniach.Pekný ,smutný film o silnej vôle prežiť a vrátiť sa domov a splniť sľub dcére. ()
Irén může ještě hovořit o štěstí, že se po čtyřech letech nesmírného utrpení a těžké dřiny vrátila z gulagu domů. Tisíce jiných tolik štěstí nemělo. Silný a důležitý film, který přibližuje život v pracovním táboře, což bylo nejspíš to nejhnusnější co dokázal ten zkur.... komunismus vyprodukovat. Však němečtí nacisté se jimi nechali inspirovat a s úspěch je využívali před i během druhé světové války. ()
Poznal som sa s jedným starým kotolníkom (už bohužiaľ zomrel), ktorý tam bol. Rusákom pri transporte niekto zdrhol, tak chytili tohto pána a šupli do dobytčáku. Aby sedeli stavy a komandir nerobil problémy. Po troch týždňoch sa ocitol na Donbase. Hovoril, že k Nemcom sa Rusi správali dosť zle a dávali im to pekne vyžrať. Preto bolo aj nebezpečné sa s Nemcami kamošiť. Malo to ale tiež svoje výhody, ak to niekto riskol. Na mazanie banských strojov tam používali dva druhy kolomaže. Prírodnú a umelú. A jedine Nemci ich vedeli rozlíšiť. Tú prírodnú si potom natierali na chlieb. Hnusné boli obidve o to pokoj, ale z tej umelej by sa otrávili. A toto bola jedna s tých "stráviteľnejších" historiek o "jedle", ďalšie radšej opisovať nebudem. Keď sa vrátil domov, bol to šok, lebo keďže bol 5 rokov nezvestný a nevedeli, čo je s ním, tak ho v neprítomnosti pochovali... ()