Kazoku iro: Railways – Watašitači no šuppacu

Pre mňa ako milovníka vlakov a železníc to bol rozhodne atraktívny námet. Ale čo sa týka zápletky a deju, to bola fakt bieda. Na môj vkus až príliš mdlé, nezáživné a chladné. Takmer žiadne emócie, minimum dramatických zlomov a v podstate človek po celý čas čakal, kedy sa už konečne stane niečo zásadné. Trojuholník postáv dedka, nevlastnej matky a chlapca sa v emocionálnej rovine takmer celý čas nepohol. Aspoň po vizuálnej stránke to bolo ako tak pekné, a aj železničiarska tématika potešila, ale to je predsa len málo. Akurát tak na 2*. (06.01.2021)

Príjemná romantická dráma zo železničiarskeho prostredia, so slušným castingom rozpráva o komplikovaných vzťahoch medzi sympatickou Akirou , arogantným spratkom Šunjom a dôležitým dedom, vlak vedúcim, v skvele obsadenom Džun Kunimurom. Tri generačné posty v analýze spoločenskej podstaty. K tomu pekné prímorské Japonské mestečko s iným sociálnym zmyslom života obyvateľov, ako vo veľkomeste, aj keď komorným tempom, ale nenudil, iba spríjemnil jeden z dlhých zimných večerov. (06.12.2020)

Our departures je o lúčení. Ale zároveň o spájaní. O nových začiatkoch a o tom, že rozlúčiť sa je dakedy ťažké a nie vždy podľa predstáv. Výhodou filmu je silný scenár a pôsobivá kamera. Mestečko v ktorom sa všetko odohráva si s veľkou radosťou dám na zoznam miest, ktoré by som chcel dakedy navštíviť. Džun Kunimura dokazuje, že je filmový chameleón a dokáže zahrať zádumčivú postavu rovnako dobre ako tie negatívne alebo vtipné. V zásade zostáva z filmu dobrý pocit. Ľudský, úprimný. A spôsob s akou nám film podáva informácie o vlakoch je pomerne zábavné. Myslím, že po dopozeraní dostanete aj predstavu ako to v tom Japonsku vlastne funguje. Teraz si už len dať kari s batatmi a ísť si ľahnúť. (18.04.2021)

Taká feel good dráma z vidlákova, ktorá sa síce začína tragickou udalosťou (zomrie manžel a otec rodiny), ale divák vie, že sa zvyšní členovia rodiny z toho postupne vzpamätajú,  rodinné vzťahy sa vyčistia a nakoniec to vyústi v dojímavý happyend. Proste film o pocitoch a atmosfére ako dejom nabitom príbehu. Takže príliš nevadí ani pomalšie tempo. Okrem iného si vo filme prídu na svoje fanatici do vlakov, keďže mladá vdova vdova sa rozhodne stať rušňovodičkou a sledujeme jej výcvik a všetky možné procedúry. Zo začiatku mi trochu vadilo, že aktuálny dej je narúšaný spomienkami z minulosti, ale nakoniec do deja celkom dobre zapadli. Film je na moje pomery podaný trochu chladnejšie. Všetky postavy sa prejavujú tak typicky japonsky rezervovane a len raz dvakrát za film si vykričia svoje pocity. Hádka medzi synom a nevlastnou mladou matkou mi pripadala príliš scenáristicky vykonštruovaná a umelá, ale zase sa mi páčili jej rozhovory so starým svokrom, tiež rušňovodičom. Jun Kunimura svoju úlohu zahral perfektne umiernene. Do ničoho sa nasilu nemontoval (asi sa poučil z minulosti) a keď to bolo potrebné tak poradil. Trochu ma mrzelo, že sme sa nič nedozvedeli o smutnej minulosti hlavnej hrdinky. To mi nepripadalo ako vec, ktorá by mala ostať na fantázii diváka. Celý film som váhal medzi 3 a 4 hviezdičkami, ale najdôležitejší na každom filme je záver a ten sa tentokrát vydaril, takže si to tesne štvrtú hviezdičku zaslúži. Výnimočne som si užíval aj zábery na krajinu a celé to roztomilé Japonské malomesto. 7/10. (01.11.2020)

Šun'ja a Akira jedou z Tokia až do prefektury Kagošima, aby se zde setkali se Šun'jovým dědečkem. Akiřin manžel a otec Šun'ji totiž zemřel a oni dva teď kvůli dluhům nemají kam jít. V podstatě sledujeme sžívání několika generací, které si vlastně nejsou nijak zvlášť vzdálené – nikoliv v tomhle filmu. Je to zřejmě tím, že si každý z nich (především Akira a Šun'ja) musejí projít rozloučením. Tím myslím pořádným rozloučením. Nejde o pohřeb, jde o uvědomění, že po smrti blízké osoby, na které jste v podstatě závislí (ať už finančně, či citově), se musíte postavit na vlastní nohy a hlavně se s tím smířit. Trvá to. Obzvlášť v japonské společnosti, kde se tyhle problémy nahlas nijak zvlášť neventilují. Jedná se o pomalý ze začátku poměrně hluboký snímek, který ke konci sice graduje (jak jen může gradovat žánr „ze života“), ale bohužel se i rozmělňuje. Alespoň mi to tak přišlo. Tak nějak mi ten konec přišel, možná idylický (přestože jsem si ho samozřejmě přála), tak špatně podaný. Asi to bude tím, co na konci říkal Šun'ja, tedy herec Kijama Rjúsei. Pro mě už trochu cringe. Ale jinak se mi to líbilo. Sice Arimura Kasumi měla nevyrovnaný herecký výkon, občas hej, občas chuj a Sakuraba Nanami mi nesedla vůbec, ale Kunimura Džun byl herecky krásně při zemi, takže to s ním i jeho postavou bylo strašně pěkné. Neradil, ale pomáhal. Příjemný smutný snímek ze života a od vláčků. Slabé 4*. (04.10.2020)