The Price of Victory (E03)

Čo si vlastne títo piati „režisérski bohovia” mysleli, keď odišli na frontu, že budú rovnakí, ako predtým ? To ani zďaleka nehrozilo, ba naopak, aj oni budú poznačení, ako rádoví, obyčajní vojaci, ktorí umierali v tisíckach denne. Síce fyzicky neboli postihnutí, či ešte trebárs handicapovaní (aj keď W. Wyler dosť ohluchol, keď sedel vysoko nad morom v B-17), ale za to duševne trpeli, až do totálneho extrému, napríklad John Ford sa utápal v alkohole zo zverstiev, ktoré zhliadol, a to ešte nehovoriac o Georgeovi Stevensovi, keď prvý-krát vstúpil na pôdu vyhladzovacieho a likvidačného, koncentračného tábora v Dachau, a vtedy si normálne musel myslieť, že prežíva svoju najhoršiu nočnú moru všetkých dôb dobových ! _ Zhruba v prvej polovici sa venujeme t-o-m-u, k čomu sa neustále schyľovalo, aby v tej druhej sa vrátili všetci „pohodlne” domov, do Hollywoodu, kde o Franka Capru nie je vôbec žiadny záujem, a tak zakladá vlastnú produkčnú spoločnosť - Liberty Films, keď vzápätí nakrúca hádam svoj najlepší film - Život je krásny, z ktorého sa vykľuje kolosálny prepadák, čo je absolútne nefér, pretože tento snímok patrí ku klenotom americkej kinematografie... Bezprostredne po návrate sa myseľ režisérov radikálne zmení, kedy začínajú vytvárať fascinujúce filmové diela, ktoré by pred vojnou asi neboli schopní nakrútiť ? (05.04.2019)