Svetlo na spodnej haluzi

Film natočený podľa rovnomennej drámy (1967) jednej z najúspešnejších slovenských spisovateliek Hany Zelinovej a v plnej nahote nám ukazuje život v Slovenskom štáte. Mesta prosperovali, horšie to už bolo na dedinách, ničoho nebol prebytok. Práve naopak. Do vtedajšieho vojnového diania aktívne zasiahlo aj vtedajšie Slovensko, ktoré sa ako prvé ocitlo na fronte po boku Wehrmachtu, a to už 1. septembra 1939 pri napadnutí Poľska. Ale to sme si len zobrali späť územia, o ktoré nás Poliaci pripravili po mníchovskom diktáte. Pre Slovákov išlo o časť Oravy, Spiša, Kysúc a Šariša. O rok a pol neskôr sa potvrdilo vojnové spojenectvo Slovenskej republiky s nacistickým Nemeckom keď 24.6.1941 dvojtisícová Rýchla skupina (od 8.7. premenovaná na Rýchlu brigádu), ako prvá slovenská formácie prekročila hranice ZSSR. Za ňou pochodoval armádny zbor s celkovým stavom 50 689 mužmi. Existencia Rýchlej brigády skončila po bitke so 44. sovietskou horskou streleckou divíziou 22.7.1941 v ktorej padlo prvých 75 slovenských vojakov. Môže byť, že medzi nimi bol aj Máriin manžel. V auguste sa 35 tisíc vojakov vrátilo späť domov. Áno nasledovali hromadné dezercie na druhú stranu frontu, ale veľká dezercia bola aj na Slovenskom území, príkladom bol vojak Štefan. Ale to sa už postupne dostávame do stavu príprav Slovenského národného povstania. A ľudia v dedinách boli rôzny a každý si niesol svoj pomyselný kríž. (01.09.2020)