Diera v hlave

Poučný, ale zároveň ničím zaujímavý dokument o našej aj svetovej nemilej histórii, ktorá by mala byť mementom pre nás všetkých. Ten odkaz je jasný, nielen Židia boli terčom a na to sa možno trochu zabúda. Ale aby to prinieslo väčší odkaz, malo sa tam asi použiť viac faktov a menej sentimentu, inak je to len ďalší dokument do mozaiky ťažkých životných príbehov, akých už bolo natočené veľké množstvo. 55 % (19.10.2018)

Sila. Never forget bez irónie. Keď pani hovorila o rodine, ktorú ani nestihla milovať, slzy sa mi tisli do očí. Podobne ako keď sa stretli dve kamarátky a spomínali na peklo, ktoré prežili. O spomínaných ustašovcoch som ani nechyrovala, kým som si len nedávno neprečítala tento článok: https://dennikn.sk/653927/jasenovac-miesto-kde-omdlievali-aj-fasisti-danteho-peklo-existovalo/. (Febiofest - Lumiere - 8.3.2017) (08.03.2017)

Život ma naučil, cigánovi nesmieš uveriť nikdy nič, aj keď bude prisahať na ženu a deti. Veď preto sa volá toto etnikum cigáni. Neviem, čo týmto dokumentom chceli autori povedať. Lietali sme po celej Európe Francúzsko, Juhoslávia, Poľsko, Nemecko, Česko a Slovensko ale tvorcovia pozabudli tieto úseky objasniť. Bolo potrebné na začiatku epizódy upresniť o čo vlastne vlastným rozprávaním sa bude ozrejmovať. Tak sme sa nedozvedeli nič o mieste kde by mali byť masové hroby a nič ani o miestach cigánskeho holokaustu. Ústredná myšlienka dokumentu sa začala strácať už hneď od začiatku a postupne množstvom materiálu sa stratila úplne. Takže ani neviem, čo chcel autor týmto dokumentom dosiahnuť. Úplne v dokumente absentujú archívne a historické podklady a tak ide o rozprávanie cigánov ničím a nikým nepodložené. Ja netvrdím, že cigánsky holokaust neexistoval on skutočne existoval a sú o ňom spracované úžasné filmy: A husle prestali hrať, 1988; Baro mariben (Veľká vojna), 2014; Sloboda (Korkoro), 2009; Ó, ty čierny vtáčik, 1997 ale tento medzi nich isto nepatrí. Jediné čo som si z filmu odniesol bol fakt, že Picasso, Banderas a Clinton boli cigáni????? (08.08.2017)

Fascinuje ma Kirchhoffov osobitý režijný štýl, kedy nedopustí ani jednu hovoriacu hlavu bez ďalšej pridanej hodnoty. Iniciuje stretnutia, protagonistov presúva, dostáva do netradičných situácii, núti ich myslieť, vykročiť z komfortnej zóny. Ťažobu do témy umelo nepridáva, pretože vie, že je tam už defaultne prítomná. Naopak, jemne a vkusne tému odľahčuje tak, aby v nej bola cítiť predovšetkým ľudskosť, nie utrpenie. Nie vždy má ale výsledok jeho, nepochybne piplavej snahy, dostatočný dramatický/dramaturgický drive, drží pozornosť. (24.11.2023)

V starej kronike mesta Bardejov je veta V 15. storočí a v horách okolo Bardejova objavili skupiny ľudí tmavej pleti, hovoriaci neznámym jazykom. Od toho času začali sedliakom v dedinách z dvorov miznúť sliepky. Na túto zmienku o Cigáňoch som si spomenul, keď kdesi zo začiatku filmu pri rozhovore troch českých cigáňoch padla veta když bába ukradla slípku a uvařila z ní dětěm polívku, tak to nebyla krádež . Tá veta zaznela z ust staručkého cigána ktorý prežil koncentračný tábor a spomínal na hrôzy prežité v detstve. Film poukázal na likvidáciu tohoto etnika počas vojnových rokov a to nielen v koncentračných táboroch ale vo viacerých krajinách Európy( Slovensko, Čechy, Srbsko, Chorvátsko, Francúzsko, Poľsko, Nemecko ...). Napriek tak vážnej a tragickej téme, akou sú hromadné vraždy detí žien starcov, akou j likvidácia jedného etnika, sa mi film veľmi nepáčil. Pôsobil rozhárane a nesúrodo. Taká téma si rozhodne zaslúži viac pozornosti po stránke scenáristickej i réžie. (24.01.2019)