Oči mé matky

Trojčlennú rodinu žijúcu na osamotenej farme zasiahne tragédia, keď matka príde o život. Jej dcéra je z tejto udalosti absolútne zničená, pretože svoju matku nesmierne milovala a nedokáže sa s jej stratou vyrovnať. Jej matka bola bývalou chirurgičkou, ktorá sa zameriavala na oči a dcéra chce nasledovať jej stopy. K tomuto poslaniu jej chýbajú obete, ktorých nájdenie však pre psychicky labilnú Franciscu (Kika Magalhaes) nebude žiadnym problémom, pretože vie, že jej matka je aj po smrti stále s ňou. - Rok 2016 priniesol niekolko úspešných hororových debutov, ale The Eyes of My Mother sa dostáva medzi tie najlepšie. A nutno poznamenať, že sa nejedná len o režijný debut, ale o debut takmer všetkých členov jednotlivých departmentov. Očakával som nejakú artovú ducharinu, pretože som videl len poster a to je to prvé, čo mi po zistení, že je to čiernobiele, napadlo. Toto je však kvalitný Exploitation horor s psychicky narušenou a osamelou hlavnou postavou, ktorú naviac hrá nevinne vyzerajúce dievčatko, takže to tomu na zvrátenosti ešte pridáva. Podla mňa bola velmi dobre zvolená lokalita farmy vzdialenej od civilizácie, ktorá na jednej strane dáva dôraz na osamelosť hlavnej postavy a na druhej strane ponúka priestor na zvrátenosti. Vadilo mi tu asi len to, že to bolo čienobiele, aj keď aj táto volba mala svoje opodstatnenie, ale exteriéry sa mi páčili až natolko, že túto volbu považujem za chybnú. Inak je to ale vydarený debut a tento režisér z New Yorku by mohol zostať u hororu, pretože na jeho prácu sa velmi dobre pozerá. (03.12.2016)

Tak celkom zaujímavé psycho. Brutalita tu nebola moc ukazaná skôr načrtnútá, ale hlavne išlo o tie "zvuky"a zábery ktoré to všetko mixovali do intenzívneho temného psycho zážitku, ktorý tak rýchlo z hlavy normálneho človeka nevyprší. Lenže ja nie som normálny takže zajtra už asi nebudem vedieť o čom to bolo. PS: Niektoré scény mi pripomenuli Linchovu Eraserhead (mľaskavé kŕmenie...).(70%) (05.12.2016)

Francisca je malé, neobyčajne dievčatko, ktoré spolu s rodičmi vyrastá ďaleko od mestskej civilizácie. Napriek neustálej ochote priúčať sa matkiným radám, uposlúchnuť akýkoľvek otcov pokyn, túži po jedinej veci: mať skutočného priateľa, ktorý by jej bol kedykoľvek nablízku. Jej prianie sa nečakane naplní po slede podivných udalostí, ktoré diametrálne zmenia jej osobnosť. Z neobyčajného dievčatka sa tak stáva neobyčajná žena ... Pri takomto druhu filmu pochopím akékoľvek hodnotenie. Problém nie je s prvkami žánru, ktoré obsahuje, respektíve neobsahuje, no divák musí byť na správnej emocionálnej "note", aby na neho samotný snímok svojim obsahom, či formou spracovania: dostatočne zapôsobil. Priznám sa, že mi spočiatku nechodilo po rozume nič iné, ako strop dvoch ☆. Lenže keď sa človek nad tým všetkých zamyslí, a uvedomí si ten "hororovo" predurčený osud, pochopí, že sila tohto počinu spočíva prevažne v myšlienke, ktorá je chorejšia než samotné gore či akákoľvek iná prezentácia násilia (nie, že by tu vyslovene nebola!). Za tak krátku stopáž solídne "dusno". Za tak krátku stopáž solídne stiahnutý žalúdok. "Eyes of my Mother" je určený pre diváka, ktorý je ochotný vnímať detail drámy či psychologickej stránky celkovo čudesného, podivno morbidného príbehu, ktorý ani omylom nemusí byť nereálny. Ostatní to zjebú pod obraz Boží. Na debut, obrovský klobúk dolu - 60% (03.12.2016)

Keby nebolo na začiatku scény s kravskou hlavou, hodnotila by som kľudne plným počtom, pretože atmosféra bola skutočne mrazivá. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa pre zmenu ľudia ocitajú v situáciách, ktoré sú bežné a každodenné na bitúnkoch a vo veľkochovoch. Páčilo sa mi väznenie obetí v reťaziach v stodole aj oslepovanie či odstránenie hlasiviek, ktoré sa bežne praktikuje vo vedeckých laboratóriách na bezbranných zvieratách. Za spomenutie stojí aj fakt, že hlavná hrdinka nemala voči vlastnej krutosti žiadne výčitky svedomia a neprejavila nad svojimi činmi ani minimum ľútosti, presne ako ľudská spoločnosť vo vzťahu k zvieratám. (18.12.2016)

Rozhodně zajímavý počin, který nízkorozpočtovost chytře maskuje černobílým obrazem, ale škoda, že rejža hold neměl dostatečně velké koule se urvat z řetězů jako režisér v Lidské stonožce 2. Vždy když mělo dojít k něčemu, co by mohlo oku lahodit, se na to režisér zkrátka a jasně vysere. Místy jsem se cítil jako nahý svázaný v posteli přítomný ženského striptýzu a po dlouhém a dráždivém teasování ženská jen zkrátka práskne za sebou dveřma. Což je snad nejhorší, co ženská může vůbec udělat. V tomhle případě je na vině režisér. Konec je také velmi rozpačitý, ách jak já nesnáším, když celý film staví na divákově představivosti. Pokud si v tomhle režisér libuje, příště nechť raději vydá knihu. Velká škoda škoda, ale jistá dávka zvrácenosti zde přece jen je .55% (04.12.2016)