Agáva

„S príbehy, ktoré poznáme, žijeme dlhšie. Mennej sa bojíme smrti a zabúdanie.“ Tento místy i maličko poetický filmový příběh (viz hezká kamera) o krásné mladé Naděnce, ženě stavitele Hampla (výborný Milan Kňažko), která tak jako rostlina Agáva „rozkvete“ naplno jen jedinkrát a na krátko, jsem si pustil primárně na počest Milana Lasici. A tomto směru jsem si film velmi užil, neboť jeho postava doktora Vargy, moudře glosujícího dění kolem sebe, je napsaná i zahraná moc hezky. Ona hlavní dějová linka příběhu se točí kolem „krásné cizí ženy vzbuzující v mužích nekonečnou touhu“ a musím říct, že velmi oceňuji s jakou grácií byl vykreslen onen křehký vztah mezi Naďou a Danielem. Divák se zde dočká krásných obrazů s erotickým nádechem ovšem bez jakékoliv vulgarity. Kromě toho mě ale zaujalo i nastínění atmosféry poválečného Slovenska roku 1947. Z filmu je totiž již cítit jakési napětí z postupného nástupu moci komunistické strany. Tu ve filmu názorně demonstruje zejména postava mladého promítače místního kina, nadšeného komunistickou ideou. Každopádně, když doktor Varga na konci říká, že ta "blížící se osmička mě děsí", docela jsem chápal, proč to říká.  Co bych filmu ale na druhou stranu vytknul, jsou některé vedlejší postavy (např. věčně ožralý postarší muž nebo syn doktora Vargy řešící své studentské milostné trable), které jsou buď pro vývoj děje spíše nadbytečné nebo načrtnuté velmi nejasně. Moc mi pak nesednul závěr filmu, který  je sice vlasně dost smutný, přesto mě ona dvojí smrt nechala trošku chladným. Možná i proto se mi v této souvislosti vybavil jeden citát z tohoto filmu: „Zklamání je zlatý střed. Vlevo je bujará veselost, a právo smrt“. Za mě tedy celkově pěkný zlatý střed. Ale kvůli Milanovi Lasicovi musím dát o hvězdičku více. (22.07.2021)

Tak v tévé a v hádé to nie je taká katastrofa, ako Agávu vnímali mnohí v kinách a nečudujem sa im. Pôsobí totiž čisto televíznym dojmom. Je to film o vášni, ktorý je ale absolútne sterilný, čo nejde dokopy ani vtedy, ak by to bol čistou náhodou zámer, čo rozhodne nie je. No a podobne ako pri Wilsonove sa odvážim konštatovať, že naši špičkoví herci si opäť zrejme pri točení mysleli, že točia vznešené umenie. Snáď im pri pozeraní výsledku došlo, že sa tak nestalo. Ale ruku do ohňa by som zrovna za to nedal. (31.10.2016)

....zopár vskutku kúzelných dialógov či klenotov zo scenára, ktorý proste nemohol na papieri fungovať, nemohol....: "Vojna je sviňa, ale voda je výborná." "Počula si doktora Vargu? Sklamanie je zlatý stred, vľavo je bujará veselosť, vpravo smrť." "Prepáčte, nechcel som Vám pokaziť večer. Nevadí, na hnusné veci sa rýchlo zabúda..." "Nie je to proti prírode, zakvitnúť a potom hneď skapať?" "Máš to tu rozryté Angel, chodia Ti sem diviaky? Aleeee, včera som tu prekotil Katarínu. Slúžku? Angel, veď máš ženu! Doktorko, Štefinu obrábam tamto, v tekviciach. Veď preto..." (02.11.2016)

Film je spracovaný podľa románu slovenského spisovateľa Ladislava Balleka Agáty. Posledné výstrely len nedávno dozneli a v spoločnosti sa začína konečné uvoľnenie. Ale ľudia, ktorí priamo boli v kontakte s vojnou, ako mladý učiteľ Daniel, príslušník samostatnej československej obrnenej brigády s ktorou sa zúčastnil jej bojového vystúpenia v Dunkerque (10.1944 až 5.1945) tu sa nedobrovoľne zoznámil zo smrťou o ktorú sa aj teraz pokúša. Ide o vojnou poznačeného jedinca, ktorý sa zamiluje do dievčiny uväznenej v nezmyselnom manželstve. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, prečo tento film vznikol a čo chcel a komu povedať. V prvom rade ide o historickú reflexiu zložitej doby, ale či je tá doba aj presvedčivý dôvod prečo film vznikol, to ponechávam posúdiť divákovi. Dej filmu sa odohráva v meste Palánk (fiktívny názov Šiah) a je príbehom staviteľa, jeho mladej ženy a jej milenca. Odohráva sa v predtuche dramatických spoločenských zmien v lete 1947. Potom už nasleduje iba “Víťazný február” predstavený Gottwaldom vo filmovom žurnále a premietačom, zúrivým boľševikom. Celým filmom nás sprevádza glosujúci rozprávač Milan Lasica, ktorý nám predstavuje príbeh ale aj celú povojnovú dobu. Pre mňa bol film úžasným zážitkom. (22.10.2019)

⚪Na slovenské pomery minimálne dosť kvalitná výprava a kamera, celkovo je citeľná akási vízia režiséra, avšak čo sa navŕšilo vo forme, stratilo sa v deji a obsahu.⚪Okrem spomienok na vojnové časy a reflektovanie tých povojnových na malomeste sa do scenára nedostalo totiž nič hýbateľné dejom, žiadny ťažiskový motív, nič. Ak teda neberieme ako hlavný motív naozaj klišé a hlúpo prevedenú lásku muža k vydatej žene, tam kríva nielen spracovanie, ale hlavne uveriteľnosť citov postáv. Na to, že sa film pocitovo vcelku vlečie je zakázaný vzťah urýchlený, bez dostatku dialógov medzi postavami či dostatku spoločných scén, rovnako zbytočne pôsobí spracovanie vzťahu mladá manželka - starý manžel, v ktorom scenár okrem toho, že starý manžel manželku neuspokojí a ona to podvedomo hľadá inde neprinesie zhola nič.⚪Celkovo je výpovedná hodnota filmu vyššia v scénach, v ktorých sa neobjavuje romantická linka a ide iba o akúsi dobovú reflexiu, Lasica ako ,,životný mentor a rozdávač rád" pôsobí uveriteľne.⚪ Záver je uponáhľaný a v istom zmysle aj očakávaný, žiaľbohu, úplne do prázdna vyšumí pointa filmu, symbolika agáve je tiež akosi nevyužitá.⚪ (09.05.2023)