Tak daleko, tak blízko
So Far, So Near
Obsahy(1)
Medzinárodné výskumy potvrdili, že takmer každé stodesiate dieťa dnes trpí poruchou autistického spektra. Neexistujú presné štatistiky o tom, koľko ľudí na Slovensku trpí touto vývinovou poruchou. Isté je len to, že ich počet dramaticky stúpa. Film Tak ďaleko, tak blízko vznikal dlhých 7 rokov, počas ktorých režisér zaznamenával dospievanie štyroch detí s rôznymi druhmi autizmu. Tak vážnu tému poňal pozitívne a s ľahkosťou, hlavných hrdinov si divák okamžite obľúbi a o to intenzívnejšie s nimi prežíva ich každodennú realitu. Stanete sa svedkami ich krehkých radostí zo života a na konci filmu sa zaručene budete usmievať aj vy. (Itafilm)
(viac)Videá (1)
Recenzie (15)
A je tu zase ďalší zo série skvelých dokumentov slovenskej produkcie, ktorý nás núti zamyslieť sa nad životom a nad tým, ako je nám bežným ľuďom dobre a čo všetko nemusíme riešiť. Dokument pojednáva o štyroch rôznych druhoch autizmu cez reálne príbehy a autentické scény slovenských rodín, ktoré sú zasiahnuté touto chorobou, o ktorej aj napriek technickému pokroku vieme tak pramálo. Na prvý pohľad síce veľmi monotónny snímok, ale s veľkou hodnotou. 75 % ()
Budem sa opakovať, ale súčasné sk dokumenty sú skôr materiálom pre festivaly dokumentárneho filmu alebo do televízie, ako pre širokú distribúciu. Ale to je môj problém. Pri tomto filme ma viac krát napadla myšlienka o relativite šťastia, nechápať všetky súvislosti života a spoločnosti je mnohokrát výhoda. Ďalej je otázne, či zrovna autizmus je vývojová porucha, s poruchami vývoja jednotlivcov sa stretávame každodenne. Možno si to hovorí niekto aj o mne, neviem. Autisti vo filme sa usmievajú častejšie, ako ľudia ktorých vidím v mhd, so what's the problem... ()
Jsem vděčná za takové dokumenty, které mně bez příkras ukáží, co taková nemoc obnáší, že ji nelze zaškatulkovat, protože právě tahle nemoc se projevuje mnoha specifickými vzorci chování. Díky Jaroslavu Vojtkovi za to, že do toho šel a mnohým tím mohl poskytnout vodítko k lepšímu pochopení takto nemocného člověka. ()
Zaregistroval som, že na Slovensku vzniká množstvo kvalitných dokumentárnych filmov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Aj tento Vojtekov film by nemal ostať bez primeraného záujmu divákov. Lebo rýchlo stúpajúca frekvencia výskytu tejto vývinovej poruchy, ktorá dnes poostihuje každého 110. jedinca si vyžaduje účinnú reakciu spoločnosti. Film je veľmi poučný najmä tým, že ukazuje široké spektrum postihnutí, ktoré majú spoločného menovateľa v tom, že vyžadujú veľkú obetavosť rodinných príslušníkov. Z tohto hľadiska si myslím, že Rain Man poskytol divákom medvediu službu, lebo množstvo ľudí nadobudlo predstavu, že autisti sú zväčša géniovia s čudným správaním. A ono to je spravidla tak, že jeden autista obmedzí až znemožní normálne nažívanie celej svojej rodiny. Rodinní príslušníci to síce robia s láskou a nesmiernou obetavosťou, ale štát v tom nevidno. Štát sa stará o tých, ktorí si svoje postihnutie spôsobili nezodpovedným správaním (alkoholikov, fajčiarov, narkomanov a pod.) a autistov odsúva na koniec svojho záujmu. V Bratislave im dokonca zrušili bezplatné cestovanie MHD. ()
Keď porovnám s "autistickou" poviedkou v hranom debute Jara Vojteka Deti, napadá ma hriešna(?) myšlienka, či by nemal zostať dokumentaristom. Tu je na danú tému oveľa emotívnejší pohľad aj takmer identická scéna(u zubárky) vyznieva oveľa silnejšie, dokonca je tu aj prítomný humor, čoho aspoň štipka chýbala Deťom/ale tá chýba takmer všetkým slovenským súčasným "realistickým" filmárom/, tu sa po skončení filmu naozaj dostaví katarzia a napadajú vás mnohé reflexie videného. P.S: Pôvodne som dal štyri hviezdičky, ale potom sa mi to uležalo v hlave a dávam plný počet za pootvorenie dverí do sveta, pred ktorým mnohí utekajú... ()
Galéria (71)
Fotka © AH production
Reklama