Česká cesta
The Czech Way
Réžia:
Martin KohoutScenár:
Martin KohoutKamera:
Tomáš PavelekHrajú:
Petr Pithart, Petr Kučera, Václav Klaus (a.z.), Václav Havel (a.z.), Jiří Černý (a.z.), George Bush (a.z.), Alexander Dubček (a.z.)VOD (1)
Obsahy(1)
Príbeh transformácie československej i slovenskej ekonomiky očami jej aktérov po vyše štvrťstoročí. Po Nežnej revolúcii v roku 1989, bolo nutné vo vtedajšom Československu riešiť aj iné veci, ako sloboda prejavu, demokracia či výmena starých politických kádrov. Bolo treba naštartovať ekonomiku, ktorej výkonnosť a efektivita v osemdesiatych rokoch minulého storočia prudko klesali. Ekonomika sa totiž nielen v Československu, ale v celom východnom bloku dostávala na okraj kolapsu. Socialistické plánované hospodárstvo v tom čase vygenerovalo iba málo ľudí, ktorí boli schopní (alebo si to len mysleli) transformovať ekonomiku na princípoch trhového mechanizmu. Situáciu bolo nutné naliehavo riešiť, ale kardinálnym problémom bol absolútny nedostatok domáceho kapitálu a vstup zahraničných investorov bol v tom období ešte politicky nepriechodný. A tak sa politickí i ekonomickí lídri dohodli na spôsobe, že ak nie je nikto, kto by štátny majetok dokázal kúpiť, treba ho ľuďom jednoducho darovať. Takmer zadarmo, len za symbolický poplatok. A tak sa pomaly začal rodiť mechanizmus kupónovej privatizácie. Tento film odhaľuje jej politické pozadie a východiská, a to spôsobom nevídane otvoreným, kritickým a po vyše štvrťstoročí aj analytickým. Je to silný príbeh, ktorí nielen staršiu generáciu vráti do revolučných prelomových rokov, ale v mnohých prípadoch otvorí oči aj mladej generácii, ktorá získa nový pohľad na prvé kroky demokracie u nás, ale aj na vznik novej ekonomickej oligarchie, ktorú toto obdobie sformovalo.
Dokumentárny film o pozadí a zákulisí premeny nefungujúceho socialistického hospodárstva na kapitalistický je struhujúcim obrazom toho obdobia, často naivných, ale aj brutálnych metód rodiacich sa nielen v politickej, ale novovznikajúcej trhovo orientovanej skupiny ľudí, ktorí vycítili šancu na rýchle zbohatnutie. A tým aj šancu na získanie politickej moci a vplyvu na chod krajiny. Druhá časť série sa venuje aj situácii na Slovensku, a to v čase, keď na politickom výslní kraľoval Vladimír Mečiar. Ten si ako jeden z prvých uvedomoval, čo prinesie prerozdelenie majetku štátu. Uvedomoval si, že ten, kto sa stane vlastníkom väčšej časti tohto majetku, bude de facto , ekonomickým víťazom Novembra 1989. Vladimír Mečiar odmietol princípy tzv. českej cesty, teda rýchlej, aj keď bolestnej privatizácie a začal presadzovať svoje vlastné privatizačné metódy. Boli nimi najmä tzv. priame predaje, resp. odmeňovanie vlastných, teda členov alebo sympatizantov HZDS, ktorí sa zo dňa na deň stali majiteľmi podnikov mnohomiliardovej ceny. Diametrálne odlišné názory českých a slovenských politických špičiek významnou mierou prispeli v roku 1992 aj k rozdeleniu bývalého Československa na dva samostatné štáty. To všetko je už minulosť. Dnes je v obidvoch republikách - Českej i Slovenskej normálne fungujúci ekonomický systém, ktorý sa už dávno dostal z "detských" chorôb trhovej ekonomiky a stáva sa čoraz konkurencieschopným na európskych i svetových trhoch. Priznávajú to aj aktéri viacerých privatizačných vĺn, ale upozorňujú aj na to, že boli veci a javy, ktoré sa mohli robiť inak, lepšie, premyslenejšie a najmä - čestnejšie. Ale ako vieme, história slovo keby nepozná. A tak sa v týchto dvoch častiach nevšedného dokumentu prenesieme do doby, keď sa vtedy ešte veľmi krehká demokracia v našich krajinách ešte len stavala na nohy a robila svoje prvé krôčiky. (STV)
(viac)Recenzie (17)
Poskladaním výrokov množstva aktérov kupónovej privatizácie, zväčša tých neúspešných, sa tvorcom nepodarilo objasniť divákom ekonomickú inscenáciu a pritom nie je rozhodujúce, či ju zažili na vlastnej koži alebo nie. Keďže nešlo o spravodlivý prevod štátneho majetku do rúk občanov, ale do rúk inscenátorov, možno iba pochváliť otcov českej cesty privatizácie, že na svoje ciele využili chamtivosť a ekonomickú negramotnosť občanov. Na chamtivosť vsadil Kožený istotou desaťnásobku a na negramotnosť tí, ktorí rozdávali majetok do vlastníctva a nie do správy. Výsledkom bola ekonomická polarizácia spoločnosti, v ktorej sa neobnovila stredná vrstva a namiesto istoty desaťnásobku dostali občania istotu, že za bohapusté rozkradnutie majetku nebude nikto potrestaný. A dnes je to už história, ktorá nie je nepodobná príbehom úspešných a ctihodných oligarchov v zavedených západných demokraciách, ktorých predkovia začínali ako gauneri. Možno o nejaký čas tento príbeh niekto spracuje lepšie a vo všetkých súvislostiach. Obávam sa však, že vtedy to už bude zaujímať ešte menej ľudí, ako dnes. ()
Tož za mě jeden z nejlepších politických dokumentů polistopadové ČR. Snaha o objektivitu, vyjádření protistran, přitom tne do živého. Lepší obrázek o ekonomickém a morálním rozkradení jsem neviděl, každý soudný člověk může mnohé pochopit. Česká mafie stále pokračuje ve své politické dominanci. Tohle by měli vysílat každý týden aspoň měsíc před volbami do parlamentu. ()
Transformace československé ekonomiky na začátku 90. let bude ještě hodně dlouho budit emoce. Samozřejmě názorů je mnoho, ale nedá se upřít to, že šokově překopat celou ekonomiku nemůže proběhnout úspěšně asi za žádných podmínek. Vždy bude nějaká skupina nespokojena. Pravdou je, že hlavně díky kupónové privatizaci u nás zbohatla většina dnešních milionářů a miliardářů. Dokázali prostě využít danné situace. Je pravdou, že i sami otcové této transformace si na sebe navzájem nakydali spoustu špíny a v přítomnosti kamer se rádi rozpovídali, a tak jako největší pozitivum hodnotím množství zákulisních historek, které páni Ježek, Tříska nebo Pithart vyplodili. ()
Dokument o kupónové privatizaci dává prostor všem, kdo u toho tehdy byli a chtěli se k tomu vyjádřit (tj. skoro všichni kromě mrtvých a Klause). Možná i pro pamětníky a dávné DIKy stojí za to si situaci oživit a podívat se s odstupem na ekonomickou akci, která stvořila všechny nejbohatší Čechy dneška (současného premiéra nevyjímaje). Možná to má nějaké mouchy, ale na bakalářský film studenta filmové školy je to více než dobré. ()
Dodnes si dobre pamätám ten šteklivý pocit burzového magnáta, keď som rozbaľoval voňavé kupónové knižky a lepil do nich tisíckorunový kolok, čo bol vtedy majland. Nemal som v čase prvej vlny ešte osemnásť, takže som vlastnú knižku nemal, ale bol som poctený dôverou od štyroch členov blízkej rodiny na neobmedzené „investovanie“ kupónov. Niečo sa podarilo investovať výborne, niečo menej a niečo padlo za obeť vtedajšej mafii kupónových fondov. Tak to bolo a dokument sa to snaží dosť obšírne objasniť. Škoda, že výlučne formou hovoriacich hláv a zopár ohraných archívnych záberov. Berie to tak zoširoka, že začína ešte v čase socializmu, prevzatia moci 1989 a vzniku OF a na privatizáciu sa dostane až niekedy v druhej časti. Slovenský názov filmu Kupónová privatizácia je potom trochu mylný, lebo tej sa venuje len nejakých desať minút. Ale aj tak ma film dosť nudil rozvláčnym tempom, zväčša nudným rozprávaním toho mála aktérov dokumentu, pričom skutoční aktéri privatizácie dali od filmu radšej ruky preč. ()
Reklama