Mládí vůdce

Dobre sa na to pozerá, je tam výborná hudba, a atmosféra filmu mi tiež veľmi dobre sadla. Problém je však v tom, že filmu chýba akési rozuzlenie. A keď by sa zdalo, že nejaké prichádza, divákovi len viac zamotá hlavu. Nehovorím, že potrebujem mať všetko zrozumiteľne servírované ako na podnose, ale v tomto prípade človek čaká akýsi záver. A keď nepríde, ostáva pri nepríjemných otázkach. Pri záverečných titulkoch som si vravel presne toto. Inak mám podobné filmy veľmi rád. (22.12.2017)

".........- a my jsme svědky zrození děsivého ega." To je právě to. Já jsem svědkem žádného zrození nebyl. Viděl jsem jen protivného spratka, který hloupě manipuluje s ještě hloupějším okolím, což pak vyústí do konce, který nemá vůbec žádné zdůvodnění a působí spíš směšně. Všechno dobré, co na filmu je, tedy skvělá atmosféra, slušná kamera a výborné obsazení, díky scénáristicko-režisérské onanii přichází zcela vniveč. Ale možná jsem to jen nepochopil. 30% (07.09.2016)

Za mňa síce opatrný, ale predsa len palce hore, no inak by som vopred varoval všetkých hororových fanúšikov, pretože žánrové zaradenie horor je pri The Childhood of a Leader dosť mätúce, rovnako ako krátky opis od Ajjinka, že „to, čeho je chlapec svědkem, ho utvrdí v jeho přesvědčení – a my jse svědky zrození děsivého ega“. Príbeh z čias vzostupu fašizmu o synovi otca, ktorý sa snaží vytvoriť Versailleskú zmluvu totiž nezobrazí tieto „desivé udalosti“ ani len v náznakoch. Tým pádom by som The Childhood of a Leader neoznačil ani len za hororovú drámu. Je to síce znepokojivá dráma, ale výrazné hororové prvky k tomu nevyužíva. Navyše je to veľmi pomalá dráma, ktorá po kompletne celý čas plynie pomaly a je natočená veľmi "old-schoolovo“. A tým old-schoolom nemám na mysli osemdesiate/deväťdesiate roky, ale ešte také tri dekády späť. Už samotné úvodné titulky pripomenú staré filmy. Napríklad už aj tým, že sa už v nich menujú všetci tí ktorí na filme pracovali, namiesto toho, aby boli menovaní až v závere ako je tomu v modernej kinematografii už pár desiatok rokov zvykom. Úvod už zvolenou hudbou navodí atmosféru, v ktorej sa bude niesť celý film a ten tak plynie v podstate až do poslednej minúty 115 minútovej stopáže a zároveň je rozdelený na tri hlavné kapitoly. Námet The Childhood of a Leader však nie je vôbec márny, tobôž hlúpy. Práve naopak, pod povrchom je ten film dostatočne znepokojivý, aj keď vlastne žiadnu znepokojivú scénu počas celej stopáže neponúkne. Avšak tí ktorí nemajú radi pomalé filmy, v ktorých sa na prvý pohľad nič nedeje ruky preč. V tomto prípade úplne chápem aj nižšie hodnotenia, v ktorých sa bude vyťahovať prevažne slovo nuda a nezáživnosť. Tým ktorým má možnosť Childhood of a Leader sadnúť sú skôr nehororoví fanúšikovia, fanúšikovia festivalových filmov (asi aj preto to nadšené prijatie na niektorých festivaloch). Za mňa slušné tri hviezdičky, keďže nejako tu nie je dať začo viac bodov, ale inak vôbec nie marná prácička. CELKOVO: 3* (6/10) / PS: toho Pattinsona v obsadení sa nikto nemusí výrazne báť, má tu iba dve síce veľmi slušne odohrané scény, ale jeho postava je vo filme v podstate zbytočná. (26.08.2016)

Snímek, který se snaží být o hodně intenzívnější, než jakým skutečně je. To, co se nám snaží říct kamera a hudba, to nám prostě děj neříká. Není to tak strhující, jak by to chtělo být, tady jsou kamera a zvuk až příliš rušivým aspektem, který přehlušuje všechno, vlastně i tu myšlenku, která je nám sdělována. (22.11.2016)

Okázalá hlúposť. Z tohto filmu som bol najviac sklamaný za poslednú dobu, keď som si prečítal chválive recenzie. Hudba je bombastická, zábery neskutočné dlhé a psychológia typu "zo zneužitého dieťaťa vyrástol bastard". Nečítal som Sartreho originál, ale pochybujem, že bol tak nudný. Niektorý z vedľajších hercov boli dobrý, ale Liam Cunningham, najmä, vyzeral veľmi nepohodlne v jeho letmej úlohe. Postava Roberta Pattinsona bola obzvlášť mätúca: Kto to bol? Čo tam robil? Prečo hral dospelého Prescotta? (28.08.2016)