Fargo

Fargo s lepšou (alebo možno niekedy len inou) kamerou, ako mali v roku 1996 Coenovci. Zápletky plné hlúpych postáv v krimi prostredí a ich nelogických rozhodnutí sa im podobajú, no vďaka desaťhodinovým dejom v mestečku Fargo sú samozrejme hlbšie ukotvené, viac rozvíjané a plné hlášok. Dejové linky jednotlivých sérií sú od seba nezávislé, a len slabo prepojené, vždy s inými postavami, ako v AHS. Len tá prvá sa podobá v prvej časti pôvodnému filmu, no tam podobnosť končí a už vtedy ukazuje, že sa vyberie smerom, ktorý bude mať s pôvodným filmom pramálo spoločné. Čo nie je vždy na škodu, aj keď plnú paľbu som ešte nedal, lebo niektoré postavy mi zážitok výslovne kazili a rozprávanie nebolo vždy tak intenzívne, a intenzívne kvalitné, aby ohromilo a hlboko posadilo do kresla. Každopádne je sa na čo dívať a dejové linky plné nepredvídateľných náhod zahrané skvelými hercami vždy prekvapia. (08.07.2017)

Túto sériu charakterizujú 2 extrémy. 1. Extrém: Tak nudné, nesympatické, tupé a zbytočné postavy policajtov som už dlho, snáď od čias nemeckého Big Bena nevidel. Tá ich nemohúcnosť pripomína šerifa menom Ed Tom Bell z No Country For Old Men, no ten to zachraňoval hÍbkou svojej postavy, čo týmto policajtom rozhodne chýba. Síce sa to snažia v posledných epizódach napraviť, ale na šerifku z pôvodného filmu bratov Coenovcov sa ani náhodou nechytajú. 2. Extrém: Vďaka nemu sa tešíte na každú časť. Martin Freeman a Billy Bob Thornton si za svoje postavy zbabelého hajzla, čo sa naplno chopí svojej šance a precízneho, chladnokrvného zabijaka s vlastným morálnym kódexom a geniálnymi hláškami zaslúžia vytesať sochy. (05.06.2017)

Rozpačité. Prvá séria sa opierala o dvojicu Freeman & Thornton, druhá snáď o charizmu všetkých postáv a zaujímavý dej. Čo bude ťahúňom tej tretej, mi zatiaľ ostáva záhadou. Coenovské základy hlúpych postáv, ich rýchlych rozhodnutí a nepredvídateľných situácií boli položené, postavy a dejové linky sa ešte len načrtli, zaujali, no nie až tak, aby pohltili. Ďalšiu epizódu si možno pozriem len zo zvedavosti, nie však z fanúšikovskej vernosti a diváckeho očakávania kvality. (05.06.2017)

Nesadlo mi to. Nudné a nevýrazné ako rutina bývalej šerifky a príliš veľká slepá ulička len na uvedomenie si prostého faktu. (18.07.2017)

Parelela so zvieratami vydarená, dej sa konečne po mdlej epizóde niekam pohol. Aj keď tá policajná spolupráca v každej sérii už začína byť otravná. David Thewlis s jeho rečou vynikajúci, svojou filozofiou úspešne konkuruje aj samotnému Thorntonovi o post najcharizmatickejšieho záporného hrdinu seriálu; je to ťahúň epizód rozhodne viac než McGregor v dvojroli. (18.07.2017)

David Thewlis je šialenec. Jeho psycho hry seriálu dodávajú potrebnú šťavu, ktorú tu nič nedokáže tromfnúť. Len Goran Bogdan mu zdatne sekunduje. Príbeh je epický, len riešenie problému v závere epizódy, keďže nie je definitívne, mi nepríde efektívne a nemá pre mňa logiku. Len tú, že to tak chceli scenáristi, aby sa dej potrebne zamotal. (19.07.2017)

Tvorcovia sa prekonali, perfekcionizmus bolo cítiť nielen z postáv, ale aj z nich, posledných 10 minút to bol priam orgazmus, škoda len tej hlúpej chyby, ale bez nej by sme zase nevideli taký výnimočný herecký, kamerový a scenáristický (hlavne v dialógoch) koncert. Beethoven už je len čerešničkou a umocňuje tento nádherný cinefilný zážitok. (19.07.2017)

Nebyť poľovačky, ktorej chýba kus logiky vinou premyslených ťahov scenáristov, veril by som, že postavy sú plnokrvné, a nie len bábkami v rukách svojich tvorcov. Inak kvalitná epizóda. (20.07.2017)

Rasizmus a film či seriál nemusí byť šťastná kombinácia. Voľba rozprávačky tiež nie je. Nevyzerá totiž, že má niečo spoločné s kriminálnym podtextom Farga, pre ktorý majú diváci tento seriál radi. Našťastie sa to rozprávaním minulosti mesta zmení a aj jej angažovanosť v príbehu sa dá chápať, ako člena rodiny kriminálnych živlov prostých ľudí. Neskôr je jej angažovanosť v príbehu veľmi slabá, až na jeden list a prsteň, čím sa vynára otázka, načo dávať tejto postave v sérii priestor. Postavy vyzerajú tupo buď správaním, menom alebo zhodou okolností. Z hercov potešia najviac Ben Whishaw, ktorý by to svojou charizmou aj vedel potiahnuť, no scenár mu toľko neprial a Jack Huston, ktorý síce neprekonáva postavu z Boardwalk Empire, ale tiež sa v jeho správaní objavuje psychická trauma (do 04e04 stále nevieme, akú traumu má, čo ho núti robiť to, čo robí). Salvatore Esposito hrá syna talianskej mafiánskej rodiny, ktorú zahrať vie, čo diváci znalí seriálu Gomorra dobre vedia. Sedí mu však viac v seriáli Gomorra, tu mu mimiku znetvorili parodickým pohybom očí. Timothy Olyphant tu jedáva mrkvu, lebo niekto asi niekde čítal, že vďaka mrkve si postavu dokáže divák zapamätať. Clive Owen bol skoro kvôli mrkve kultový, lebo jeho hrdina ňou zabíjal, ale Timothy Olyphant hrá len zajaca s alteregom králika v ľudskej koži. Chrisovi Rockovi úloha sedí, na mafiánskeho bossa (aspoň vo Fargu) dozrel, no jeho priezvisko Cannon a stále trochu komediálny prízvuk ho trochu zosmiešňujú. Akčné scény sa nevyrovnajú Vašim obľúbeným, je v nich totiž minimum akcie a nesprávna kamera na jej vyjadrenie. Tvorcovia pri akcii vsadili na zvyšovanie napätia alebo ponúkli komické scény namiesto samotnej akcie. Podobný problém majú aj dramatické scény v sérii a možno aj v seriáli. Séria sa totižto príliš venuje scénam, ktoré by šli výrazne skrátiť (akože kultové predslovy) a zanedbáva komplexnosť postáv, radšej ich ponúkne veľa, nech si z nich divák vyberie nejakú obľúbenú, no každej dá určitú komickosť, ktorá znova nepasuje ku ich dramatickej rovine. Jednoducho, nie každý musí mať nejakú úchylku, ako sa nám to tvorcovia snažia pretlačiť, lepšia cesta by bola vybrať si pár postáv, u ktorých ukážu všetko ich zázemie, či už súkromné, pracovné alebo pri komplikovanejších postavách obe. Séria sa tu zameriava skôr na to pracovné a tak sa postavám, ktoré hovoria o rodine a chcú sa kvôli nej mstiť, to veľmi nedá veriť. Čo bolo najhlúpejšie na sérii: stali sa veci, ktoré boli dejom seriálu tlačené cez neuveriteľné náhody (vďaka ktorým prežili dvaja černosi a 5 postáv zomrelo), tak jedna ku tisíc, že sa to stane a z týchto udalostí sme sa dočkali prirodzeného vývoja v záverečnej epizóde. Pre mňa najhoršia séria. (01.12.2020)

Rozprávačka je zatiaľ nudná. Boj proti rasizmu je najmä pri súčasných protestoch viac ako vítaný, násilné pretláčanie týchto hodnôt cez filmy či seriály už nemusí byť každému pochuti. Proste politika a veľké myšlienky sa lepšie vynímajú ako politika, protesty či petície, ťažko sa s nimi bude stotožňovať divák aktuálne prokrastinujúci od týchto vecí. Poteší zobrazenie kriminálnej minulosti miest, kde sa dej odohráva, ale je podané povrchne, očakávane a bez naladenia diváka na postavy, čiže je to skoro zbytočné (čo platí asi do 21. minúty, kedy sa zjaví Ben Whishaw a divák môže tušiť dôležitú postavu). Ben Whishaw je herecká istota a dobrá voľba pre dôležitú postavu seriálu. Mafiánske výmeny synov sa zdajú byť nereálne a najviac fantasy vyznieva výmena syna talianskej mafie za syna černošskej mafie v roku 1949, v dobe silného rasizmu v spoločnosti a ešte väčšieho medzi mafiánmi. Pri porovnaní so seriálom Gomorra, kde sa černošskej mafii v Neapole a okolí venovala len jedna epizóda, to vyznieva smiešne, pretože tam černochom dali podradné postavenie, pričom tu má divák veriť, že medzi Talianmi a černochmi vládne krehký mier a dôvera aspoň naoko a že Taliani dobrovoľne vymenia syna bossa za syna bossa černošskej mafie ako záruku. Prelínanie mafiánskej histórie gangsterských príhod mesta s so zobrazením deja v 50. rokoch 20. storočia nevyznieva dobre, lebo obe dejové línie sa tým navzájom oslabujú (platí pre prvých 23 minút). Potom nás epizóda víta klasickým nápisom Fargo, prechádzajúcimi autami a informáciami, kde sa odohráva dej a že je to true story. Scéna na križovatke poteší svojím napätím a prekvapivým spôsobom, ako končí, pričom sa spolieha na náhodu. Scéna v banke zase poteší humorom a absurdnosťou. Druhá scéna so sestričkou a jej obsiahle vysvetľovanie tiež pobavia. Od 23. minúty sa teda venuje plná pozornosť talianskej a černošskej mafii a tak úloha rozprávačky ostáva nejasná. K postavám sa však nedá za 61 minút prvej epizódy dostať blízko, ich situácie vyznievajú očakávane. Medzi mínusy patrí aj reálnosť vzťahov medzi afroamerickou a talianskou mafiou. Z technického hľadiska mi vadí rozdelenie obrazu na 3 rovnaké horizontálne časti, čo považujem za veľmi nesympatickú voľbu strihu. Toto delenie rovnako kazí ako viacero dejových línií intenzitu každej zo zobrazených scén. Našťastie trvá len veľmi krátko. Epizóda má však aj pozitíva a to pár slušne zrežírovaných absurdných scén v štýle seriálu Fargo a perfektné herectvo Bena Whishawa, ktorý tam však teraz nemal veľa priestoru. Bohužiaľ, záverečná vražda vyznieva príliš absurdne, hlúpo a nelogicky k postavám, čím vôbec nepomáha príbehu ako celku, ktorý nefunguje spolu, ale len v určitých častiach. (03.10.2020)

„Tuta merda.“ Úvod je nudný. Príchod sestry v úvode do najnudnejšej skupiny postáv série neprináša želanú úľavu zvýšenia energie a záujmu, obmedzil sa len na rutinné predávanie informácií a predstavenie očakávaných záujmov, lebo prostredie je stále priveľmi normálne na nejakú absurdnú situáciu, ku ktorej sa chcú tvorcovia časom dopracovať. Pokračuje sa scénou v nemocnici, kde doteraz nepoznané postavy dohadujú vytvorenie nového oddelenia. Tu zaujme scéna po technickej stránke najmä fanúšikov maliarstva, kde sa na postavy pozeráme najprv z diaľky a postupne sme vťahovaní do obrazu. Rutinná drive-by streľba veci nepomáha. Nie je totiž ani krvavá, ani surová, ani kultová. Možno je taká rutinná tiež preto, lebo mala byť len spúšťačom iných udalostí a nedalo sa do nej vtesnať veľa absurdnosti. Salvatore Esposito ako tlstý člen talianskej mafie, čo si všimne rozprávačku z prvej epizódy na pohrebe, už nebudí ten rešpekt, aký mal ako Genaro v seriáli Gomorra. Pohyby jeho asi najlepšej úlohy mu ostali, pre Fargo však zmenili mimiku na parodizovaného šialenca. Delenie obrazu na 3 vertikálne časti je rovnako otrasné ako v prvej epizóde. Po prvej epizóde bez policajtov sa ich teraz dočkáme. John Huston po Boardwalk Empire pridáva do svojho repertoáru opäť postavu s fyzickou indispozíciou, najlepšiu postavu spomínaného seriálu však nemá šancu prekonať. Chris Rock nehrá vtipnú úlohu, ale od prvého momentu prvej epizódy charakternú dramatickú a tu mu napísali tvorcovia ešte pekný psychologický výchovný trik. Rodina talianskej mafie je v tejto epizóde sympatickejšia, postavám sa dal trochu psychologický background a takisto Salvatore Esposito s jeho postavou trochu rozbúril vody. (04.10.2020)

„Jesus on the stick.“ Situácia z minulej epizódy sa spoľahla na hlúposť postáv, ale to už je vo Fargu tradícia. Štvrtá séria sa opäť zaľudňuje. Tentokrát ide o šerifa mormónskej viery 12 tribes of Israel, ktorý hádže drsné pózy pritom, ako pátra po utečenkyniach známych z minulej epizódy. V talianskej rodine vládne vďaka mladšiemu synovi napätie. Postavy rozprávajú o svojej minulosti. Je to preto, aby sa vytvorilo ich ukotvenie v realite či kvôli odďaľovaniu nevyhnutného vyzabíjania sa? Epizóda obsahuje jednu z najabsurdnejších scén vôbec, a to handjob s náboženskou uspávankou. Podľa predošlých epizód je jednoduché uhádnuť, s ktorými postavami sa scéna odohráva. Okrem toho černosi poučujú o ľudskom charaktere a fugitives vytvárajú cenné napätie. Epizóda miernych provokácií, ktorá vedie ku očakávanému cieľu. „Captain Hanhuck, I can safely say you blasphemy more than any man I’ve ever met. And I’ve been to Cleveland.“ -„Chuckle up, sneezy. Your time is coming.“ (05.10.2020)

Úvod len vďaka kamere, hudbe a prostrediu vyzerá hororovo. Na Calamitu v ohni sa tiež dobre pozerá, je na také scény ako stvorený, len zamrzí, že sme ho ešte nevideli v poriadnej prestrelke. Dialóg consigliereov nebaví, je jasné, že tu ide len o budovanie napätia a odkladanie podstatných udalostí, do ich rečí by sa mali pridať aspoň príhody, určujúce charakter, ktoré majú priamu spojitosť s ich mafiánskym životom. Rabbi sa dostáva z prúseru veľmi pohodlne, Josto sa najprv správa očakávane a potom konečne prekvapí pravou talianskou náturou. Šerif sa blysne peknou hláškou, no nevyzerá na to, žeby mu v realite len tak prešla. Nudná dejová línia členov pohrebnej služby naráža ešte aj na ich nedostačujúcu inteligenciu. Miešanie mysteriózna do tohto seriálu nevyzerá dobre, mixnúť to s hlúpymi postavami dokázal len Lynch, tu je toho veľmi málo a nevie sa, čo sa tým chce povedať, náznaky síce sú, ale možno to uvidíme v ďalších epizódach, každopádne to tu vyzerá navyše. Opäť béčko a ani sestrička tentoraz neprekvapí. Jazykové okienko: snatch-and-grab; greenbacks. (12.10.2020)

„You boys are breaking the law.“ „What law?“ „Having too many teeth.“ Dej pokračuje očakávaným krokom vzhľadom na plány z minulej epizódy. Konečne sa dozvedáme aj o minulosti Odisa v podaní Jacka Hustona. Samozrejme, dozvedáme sa to v dlhej príhode, ktorá odďaľuje nevyhnutné. Chris Rock si robí poriadky so ženou a svokrou, no scéna vyznieva naivne, keď musí žene a svokre pripomenúť, z ako zarobených prostriedkov živí domácnosť. Je nedôveryhodné predostrieť divákom túto situáciu, keď život s mafiánom ju musel vytvoriť už skôr. Jednoducho, natlačiť všetky kritické momenty života postáv do desiatich epizód vie byť veľmi ťažké, keď sa tvorcovia odtrhnú od reality a neuvedomia si, že niektoré situácie už museli zažiť v minulosti a možno by prospelo ukázať ich aj bežných situáciách, aby ich konanie vyznelo aj realisticky. Konečne sa to preriedi o jednu z najukecanejších postáv so zjavne nedostatočnými znalosťami sebaobrany. To, čo predviedol Calamita, je málo, chcelo by to lepšiu scénu s ním. Jazykové okienko: Razor's edge; grab some air; here's the rub; buz off. „You know what‘s wrong with this country, hmm? Your Jesus... Lokks like a lady, hmm? And everybody thinks they’re gonna be president one day. So nobody do the job they got. In Italy, we paid to sweep... We sweep. We pay you to make a cofee, you make cofee like Michelangelo.“ –„but you think it‘s funny because your lady Jesus tell you that I’m gonna turn the other cheek. Well.. I‘m Italian. And in the Italy they had to nail our Jesus to the cross. Otherwise he comes down and kill every last motherfucker in Jerusalem.“ (20.10.2020)

Epizóda sa začína v najnudnejšej rodine série, možno aj seriálu. Našťastie to ďalšia scéna napraví. Na nie nadlho, lebo ten boj nie je vyrovnaný a opäť sa začína nudná reč o rovnoprávnosti. V ďalšej akčnej scéne sa zase viac pracuje s atmosférou, kedy za neukazujú všetky výstrely, počká sa až na prejdenie levelov nezaujímavých ľudí ako nutných, nudných pešiakov na ceste k bossovi. Toto zakončenie je nudné a snaží sa divákov pobaviť nerovnováhou síl pri upratovaní. Divák si myslí, že sa dočkal aspoň nejakého riešenia situácie, ale nie, nasledujú opäť „dôležité“ kecy. Napätie s Jackom Hustonom a jeho Odisom baví. Josto nachádza riešenie, ktoré môže byť skazou. No to, čoho je divák svedkom, je skôr deus ex machina a zráža to dôveryhodnosť situácie. Smrti niektorých postáv sa séria zámerne vyhýba, asi preto, aby si udržala rozprávkový dojem a aj divákov pod 12 rokov, ktorí však pre krvavé scény seriál nepozerajú, preto týmto zámerom tvorcov nerozumiem. Jazykové okienko: ditsoon. (26.10.2020)

„Anybody home?“ Dĺžka epizódy, teraz 42 minút, opäť potešila. Logika prvej zobrazenej postavy je trochu mimo, ale čo čakať od šialenej ženy. Namiesto zahladenia stôp po sebe sa uchýlila ku ďalšej vražde kvôli pomste a zisteniu faktov. Viac potešia herecké výkony Jacka Hustona a Timothyho Olyphanta, konečne, aspoň v jednej scéne, bez mrkvy. Josto a Ebal sa tiež nezaprú a vedie to ku vtipným situáciám. Gaetano tiež so svojím výpočtom obetí a spôsobu ich zabitia. Vyjednávania a jednotlivé kroky v stratégii sú však dosť málo, opäť bude akcia až v ďalších epizódach, no na béčko to stačí. Jazykové okienko: grifter; funny paper. (02.11.2020)

Josto s Oraettou majú posteľnú vzťahovú debatu, ktorá znie prirodzene. Zdá sa, že Oraette nevyšiel jej posledný vražedný kúsok, čo je dosť čudné, pri jej schopnostiach. Potešia aj bratské scény predstaviteľov talianskej mafie, či obľúbený úplatný policajt. Nepomáha nelogické džentlemenstvo maršala a černochov navzájom. Epizóda sa väčšinu svojho času pohybuje bez adrenalínových momentov, až do záveru, kde dvojici utečenkýň tvorcovia ponúknu ešte ich poslednú akciu na spôsob Butcha Cassidyho a Sundancea Kida. Je to trochu smutné, vzhľadom na fakt, že scenáristi touto, inak už skončenou dejovou líniou odsunuli hlavný dej na vedľajšiu koľaj. Záver je síce nečakaný, no namiesto ozajstnej akcie znova ostalo len pri naznačovaní kvôli väčšiemu napätiu, čo epizóde žiadne plusové body nepridá. Jazykové okienko: a fair shake. (10.11.2020)

Epizóda z farby rýchlo prechádza na čiernobielu, no mrká na diváka fialovou pri titulkoch. Pohranie sa s opening znelkou neurazí. Zisk chlapa v kufri poteší, no divák si spomenie na oveľa lepšie scény trebárs z Resevoir Dogs. Prvých 8 minút epizódy sa zdá byť čas neskutočne spomalený. Prepnutie témy na honbu černocha Loyovej mafie za Calamitom tiež nemá všetky atribúty kvalitnej zábavy a absencia prepnutia na iné postavy z mesta tomu nepomáha. Herecký výkon Bena Whishawa opäť poteší, no Satchel vyznieva ako hlúpa postava, keď riskuje ich undercover kvôli psovi, čo mu vybehol z izby. Dočkáme sa aj vtipných hlášok z úst zbabelých bratov. Môžeme sa aj zamyslieť nad filozofiou bilboardu, no stále to na lepšiu kvalitu nestačí. Prestrelka na pumpe, ktorá mala byť epická, je zmenená na dementnú scénu, najprv neuveriteľným fyzickým vzopätím inak zdevastovanej časti alebo celého tela postáv a o sekundu ju pokazí, podržte sa, spoiler! tornádo. Skoro rovnako však zarazí (ďalší spoiler) zdvíhanie zranenej ruky s pištoľou namiesto strieľania pomocou zdravej ruky. Zvláštne je aj to, že tornádo nie je finálna scéna epizódy. Možno niektorí intelektuáli (pseudointelektuáli) ocenia hĺbku tejto epizódy, no pravdou je, že cisár je nahý a mnoho sa v tejto epizóde nestane. Dej je na tých pár postáv, ktorým bola venovaná celá epizóda, zbytočne rozťahaný a opäť venuje príliš veľa času zbytočným filozofickým rečiam, ktoré ho nijako neposúvajú. Suverénne najslabšia epizóda série, možno celého seriálu. Jazykové okienko: chips were down; stay put. (18.11.2020)

Konečne máme spoznať Happyho. Bude však šťastný ohľadom zaobchádzania s jeho bratrancom? Akoby povedal Marián Kotleba: Veru nie. Zhustené zábery prestreliek a mŕtvych možno fungovali v prvom Scarface, no tridsiate roky už nemáme a patrilo by sa tej akcii ozaj povenovať. Poteší však prvý záber na talianskych bratov vychádzajúcich zo zabezpečeného úkrytu, či charakter Happyho, ktorý ako kovboj v Scorseseho filme Casino prišiel Loyovi povedal, že spyšnel. Odkazuje na múdrosť predkov a jeho charakter je parodovaný práve tou múdrosťou, lebo si so sebou priniesol obrazy svojich predkov, aby sa hľadiac do ich tvárí, rozhodol správne. Satchelova scéna by sa aj dala ceniť, keby nebola len vyjadrením rasovej rovnosti, ale aj mala význam pre dej. Poteší aj kamera pri Palominovom príchode do bytu. Škoda, že scéna s autom nebola ako v Godfatherovi, no potešila. Bohužiaľ ju neguje to scenáristické zakopnutie za tým a hneď za tým vmiesenie sa, podržte sa, ducha, ktorý tam doteraz nič nerobil. Jediná vec, čo sa dá na tejto epizóde plne ceniť, je Etherildin plán, ktorý je však predstavený v závere a predvídaný, odkedy zobrala prsteň. Jazykové okienko: cut of the jib; spread thin. (23.11.2020)