Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Děti jsou univerzální téma. Každý je něčí dítě, někdo má děti vlastní, všichni o nich mluvíme a všichni se neustále pohybujeme v mantinelech, které nám nastavili naši rodiče. Původně dokumentarista Jaro Vojtek natočil čtyři příběhy o dětech a rodičích. Ať už jde o otce vyrovnávajícího se s nedostupným světem svého nemocného syna, mladého muže, který nezvládá odloučení od rodiny, chlapce žijícího s necitlivým otčímem či zrazenou ženu, starající se o umírajícího otce, každá z postav musí najít cestu ke svým nejbližším, každá z postav se musí vyrovnávat s tlakem často necitlivého okolí. Součinnost odlišnosti i shody jejich příběhů, z nichž každý se odehrává v jiném ročním období, vytváří vrstevnatou mozaiku vztahů, ve kterých se odráží láska, naděje a nevyhnutelnost zásadních rozhodnutí. Vojtekova režie je mimořádně autentická a silná. Také výběr herců naprosto předčí cokoliv, co v posledních letech v česko-slovenské produkci vzniklo. (Artcam Films)

(viac)

Videá (2)

Trailer

Recenzie (23)

Autogram 

všetky recenzie používateľa

Okrem posledného, tri nedokončené filmy, ktorým absentuje začiatok a hlavne koniec. Každý z nich má potenciál a množstvo rozpracovaných myšlienok, že by určite vydali aj na kompletný film do kina. Akoby sa režisér rozcvičoval a sondoval ohlasy, čím má začať. Dokumentárne podanie vo filmoch cítiť, ale neruší. Dokonca mi príliš nevadili ani amatérske herecké výkony, veď kto v súkromí prednáša dokonalé dialógy bez zakoktania? Teda až na toho učiteľa v škole, ten bol úplne mimo. Možno je vo filme priveľa maďarčiny, nečakal som, že budem v slovenskom filme musieť čítať titulky, ale práve v tom príbehu bola najväčšia sila. Keby ma nenudil druhý, maratônsky príbeh o úteku cez Sibír, pridal by som štvrtú hviezdu. –––– Víte, koho váš syn potřebuje nejvíc? Vás! –––– Vyhoď toho čuráka, načo nám je? Neznášam ho. ()

Madsbender 

všetky recenzie používateľa

[Týždeň slovenského filmu 2014] Pri Vojtekových Deťoch sa opakuje neustále tá istá otázka - je prechod dokumentaristov k hranému filmu tou správnou cestou? Som toho názoru, že áno, a rozhodne odmietam vo viacerých bodoch apriórne kritiky, ktoré kontrastujú s medzinárodným prijatím. Omnoho viac sa stotožňujem s textami slovenských publicistov v zahraničných médiách (odporúčam prečítať články na twitchfilm a webe Cinepuru). Pár dôvodov, prečo považujem Deti za najlepší slovenský hraný film minulého roka, nájdete v recenzii. ()

Reklama

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Chápem, že rozumbrady v diele vidia priam Vergiliovského ducha v spojitosti s Hegelovou dialektikou, ja v tom ale vidím len amatérskeho pucha v kombinácii s rečovou vadou. Film by sa kľudne mohol volať Nemajte deti a bez tých nedokončených príbehov by sme sa plne obišli, stačil by fakt len ten názov. Keď ani pri situácii, ktorá mala byť jasne najemotívnejšia, a to je vyhrážanie sa otca synovi, že mu zabije vtáka, normálne toho lietajúceho, keď ani vtedy režisér nedokáže jasne doslova prikázať malému nehercovi nech vypustí aspoň slzu alebo aspoň začne vzlykať, kričať, čokoľvek, a ten nakoniec len sucho ako flegmatik pod vplyvom silnej bylinnej zmesi povie len: nerob to., tak človeku hneď príde na um, či tu vôbec šlo o nejaké herecké výkony alebo dokonca posolstvo. Mne to príde tak, že šlo len o granty, niekto napísal na správne miesta, že ide točiť súbor štyroch poviedok, z toho jedna bude po cigánsky a ďalšia po maďarsky a na oddelení diverzity sa až za dvanástniky chytali, s akým potešením na to dajú koľko prachov len žiadajú. Rejža potom zohnal 15 hercov za 20 evry, pustil kameru, rýchlo to tam natočil na voľnobeh a zo zvyšku dotácie sa ožieral ešte dva roky. ()

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Deti nie sú až taká ťažká sociálna depka, ako sa všade vraví. Minimálne nie je ich závažný obsah tak depresívne natočený a možno tento fakt bude vnímať Vojtek ako kritiku, pretože zrejme chcel v divákovi vyvolať nepríjemnejšie stavy. Väčší problém je ale inde, totižto jednotlivé príbehy nie sú tak dejovo zaujímavé, ako by byť mohli. Radosť zo sledovania potom preberá hľadanie spoločných motívov, ich porovnávanie a rozdiely medzi epizódami. Motív lietania, klietky ako väzenia a tak veľmi podobne sú v každej zo štyroch poviedok poňaté ináč. Tie však až na jednu výnimku nemajú poriadny koniec, ale to je tiež výčitka skôr z tých subjektívnych. Tá objektívnejšia sa bude zrejme týkať pomerne amatérskeho herectva väčšiny zúčastnených. ()

E=mc2 

všetky recenzie používateľa

Jedna hviezdička je pre mňa za odvahu to dopozerať. Druhá, je za detských hercov. Dať toto na záver festivalu Cinematik, kedy normálny človek čaká, že na záver príde najcennejší film festivalu - napr. jeden z ocenených, dostane peknú bombu do ksichtu v podobe tohto "filmu". Jaro Vojtek by sa mal radšej držať dokumentárnej tvorby. Z dielne VŠMU som ešte nevidel jeden kvalitný hraný film. A tento počin je toho ďalším dôkazom. ()

Galéria (7)

Reklama

Reklama