Posledné preteky

Niekdajší maratónsky bežec a olympijský víťaz z Melbourne 1956, Paul Averhoff (Dieter Hallervorden), opúšťa v 70tke svoj domov. Jeho dcéra Birgit (Heike Makatsch) sa oňho a jeho ženu Margot (Tatja Seibt) už dlhšie nedokáže starať. V domove dôchodcov sa Paul necíti práve najlepšie, na to, že by to mala byť jeho posledná zastávka, nechce ani pomyslieť. Preto sa rozhodne trénovať na Berlínsky maratón. Ostatní obyvatelia domova ho majú za blázna, ale s pomocou Margot trénuje čiperný dôchodca ako posadnutý, s jediným cieľom pred očami - ešte raz vidieť aplaudujúci a burácajúci dav. Keď vyjde najavo, kto je vlastne Paul zač, okamžite si získa podporu zvyšného osadenstva, predovšetkým v boji proti vedeniu domova. Pretože Paul im je so svojou prchkou a tvrdohlavou povahou tŕňom v oku. "Amour" meets "Lola rennt"! Skvelý comeback Dietera "Didiho" Hallervordena, ktorý podobne ako jeho filmový hrdina, bol v 80. rokoch takisto legendou (prinajmenšom v nemecky hovoriacich krajinách). Film svojím pátosom občas pripomína klasické hrdinské americké športové filmy, na druhú stranu ho vyvažujú skutočne dojemné momenty, jemný humor a precízne dialógy. (09.04.2014)

Příběh o příběhu, který mě vzal za srdce. Jak se vlastně chováme ke starším ročníkům? Jsou opravdu šťastní? A nemůžeme pro ně udělat něco víc než je strčit do domova důchodců? Místy strašně smutné, ale i veselé, hlavní postava Paul je sympatický stařík, který se rozhodl, že ještě zdaleka nepatří do starého železa. Velmi emotivní film, zatím ho ještě vstřebávám, možná později napíšu víc. (21.06.2014)

Dve možnosti vyplnenia času v domove dôchodcov, spevácky krúžok alebo modelovanie figúrok z gaštanov ako oslava jari, leta, jesene, ... jesene života, ktorú treba nejako prežiť. O jeseni života je filmov stále viac, ale tentokrát je to aj o bezradnosti strednej generácie. Občas hral prehnane na city, ale záver bol klasicky športovo strhujúci, ako maratón, do záveru dali tvorcovia všetky posledné sily. Niekedy sú nemecké filmy suché, bez emócií, ale tentokrát určite nie, trochu som v tom videl úniku ako v Prelete a trochu svätosti ako v Ralphovi. –––– Kam chcel ujsť váš manžel? – Trénujem! –––– ALELUJA, dnes je berlínsky maratón! (05.10.2015)

Očakával som niečo trošku veselšie, no namiesto toho podľa mňa dosť depresívny a smutný film o tom ako starobu ľudia pokladajú za nejakú chorobu, pre ktorú je ideálne hodiť seniorov do domov dôchodcov a čakať kedy si po nich príde smrť. Niekdajšia nemecká maratónska legenda Paul Averhoff (samozrejme len fiktívna legenda) ale nechce čakať na umieranie a chce žiť aktívny život až do úplného konca. Filmový príbeh to bol veru zaujímavý, až mi z toho bolo miestami do plaču a uvedomil si ako sa vlastne aj my správame k starým ľuďom, teda že ich už neberieme ako rovnocenných ľudí, ale skôr ako nesvojprávne bytosti (aj keď v mnohých prípadoch nimi aj naozaj sú). Tento príbeh bol však o inom, a to práve vystihlo celú tú podstatu. Áno, vyskytli sa tu aj kadejaké prvky klišé a predvídateľnosti, no v tomto prípade mi to až tak neprekážalo. (05.05.2014)

Osobne si myslím, že vonku sú lepšie filmy o senioroch ako je napríklad Babí Léto alebo 45 Years. Tento film je podľa mňa dobrý. Má super štart a predstavenie postáv, no všetko to rozsypávajú haldy klišé, ktoré sa v druhej polke filmu dostanú do kurzu. Rozhodne je to jeden z najlepších filmov od nemcov, no i tak čoskoro lezie na nervy, keď na to, aby nám film predstavili využívajú klišé za klišé. (07.10.2015)