Made in U.S.A.

Musím přiznat, že většina Godardových snímků není můj šálek kávy. A tento patří k nim. Příběh o dívce Paule (Anna Karina) snažící se pomstít smrt svého milence Richarda má být zřejmě částečně parodií na americké detektivky - ale faktem je, že nemá hlavu ani patu. A skutečně mě nebaví, nemohu si pomoct. (09.02.2006)

Světle barevné popové barvy moderny v kombinaci se sešlostí, nevýrazností a obyčejností staré Francie, které společně vytváří matoucí styl filmového vyprávění a kombinaci obrazů. Lehce osvobozující lhostejnost směrem k filmové konvenci a narativnímu způsobu vyprávění, přesto psychologicky věrohodné a emocionálně přístupné širší veřejnosti. (21.12.2021)

Prekrásny vizuál, pripomínajúci hlavne Sialeného Petríčka a Žena je žena, (najlabužníckejšie asociačné prvky: Krásna Anna Karina v červených šatoch, hra s farbami ponúkajúca množtsvo prípadných (nad)interpretácií a rámovanie obrazu zaisťujúce sebestačnosť každého záberu) stmeľuje nekonzistentný obsah skonštruovaný z krimi zápletky, poézie a politizovania. .................. Nielen jednotlivé zábery v čisto formálnej rovine by si vystačili ako samostatné fotografie. To isté platí o jednotlivých scénach uchopených v celej ich šírke. Made in U.S.A je teda kolekciou množstva pekných a číro godardovských fines, ktoré však spolu v jednom mechu tento krát vytvárajú "len" prebujnenú a miestami naozaj nekonzistentnú kolekciu režisérových heterogénnych ideí. Práve svojou heterogénnosťou mi film pripomína Trouffautovo Strieľanie na pianistu, kde sa objavuje problém obdobný, no nie až taký okatý. ............. Vzhľadom k tomu, že redukciou všetkých prvkov obsiahnutých vo filme by vznikol len "ďalší krimi Godard" , si dovolím Made in U.S.A označiť za slepú filmovú uličku. To však snímke nebráni byť naďalej dostatočne zaujímavou voľbou v prípade potreby netradičnej filmovej prechádzky. (05.05.2014)

Zaujímavý prístup, kde každá postava v príbehu vie o príbehu samotnom úplne všetko, kdežto divák od začiatku až dokonca nevie vôbec nič. To samozrejme môže mnohým divákom spôsobiť problém, poprípade ich znudiť, ale Godard ako vždy používa veľa zaujímavých postupov, ktoré poskytujú živnú pôdu na zamýšlanie sa nad filmovým médiom, jazykom a inými témami. Skrátka typický Godard, niekomu tá fragmentárnosť, respektíve rezignácia na rozprávanie v jeho filmoch v prospech vyjadrovania myšlienok cez filmové médium môže prísť nudná, mne sedí úplne dokonale. Napriek tomuto zvláštnemu spôsobu narácie, ak sa to naráciou vôbec dá nazvať, sa Godardovi darí obsiahnuť mnoho žánrových postupov a klišé filmov o detektívoch, ktoré obohacuje svojou unikátnou fantáziou o humorné, i vážne výstupy. Už len samotná myšlienka s cenzúrou Richarda P je absolútne fantastická, a dá sa nad ňou rozmýšlať dlho. A takýchto hračiek je tam hrozne veľa. A navyše Anna Karina. ACH... (27.10.2010)

Godardův smysl pro humor má na mě stejný účinek, jako kdyby mě ropucha překuňkala Manon Lescaut (29.06.2023)