Neon Demon

Když si krása a nevinnost k sobě pustí šelmu prázdnoty, povrchnosti a závisti, čeká na ně smrt. Může banalita obsahu a pozérství formy zrcadlit svět, v kterém se vše odehrává? Publikum polarizující Dán opět uchvacuje obrazovými kompozicemi v elektromagnetickém poli Martineze; nekrofilie, chutné bulvy, výtoky z genitálů a muži v pozicích křoví zase zajišťují bučení nepřipraveného obecenstva. Baví mě, jak místní elitní hoši házejí vyprázdněnými manýrami a pubertálními provokacemi, ale zase jsou u Refna mezi prvními na značkách. Čekali jste snad něco jiného? Chápu vás, mám to tak u Rolanda Emmericha. Beauty is Vicious. (12.09.2016)

Nemainstreamový, obrazově podmanivý, hypnoticky vtahující zážitek pro ty, kteří dokáží ocenit mimořádné vizuální cítění Nicolase Windinga Refna. Jenže také je tu Refn explicitně provokující, úplně zbytečně a bez několika scén (sex v márnici, blití oka) bych se fakt klidně obešel. Takže když sečtu pro a proti, Refn nakonec uhrál remízu, ale má kluk jeden talentovanej na víc, mnohem na víc. Takhle nějak by asi točil Jaromil Jireš, když zrovna tvořil ´Valerii a týden divů´, byl by přitom tak trochu zvrhlík a jel by permanentně na drogách :o) (06.10.2016)

Mne nič nehovoriaci námet, pointovo absolútne o ničom, banálna obludnosť... Zlaté časy Pushera, tie sa už ale asi nikdy nevrátia. Refn si čoraz viac začína myslieť, že je umelec alá Bruno Forzani a podľa toho aj točí. Ale viete čo? Nie je. Totálne iritujúca, povrchná a nudná vtákovina, ktorá ma nezaujala v žiadnom smere a mal som vôbec čo robiť, aby som to dopozeral do konca. Kamera a vizuál síce boli fajn a verím tomu, že na plátne to vyznie ešte ďaleko lepšie (z toho dôvodu dávam hviezdičku), ale čo z toho, že? Z pekného, ale prázdneho taniera sa nenajem a po chvíľke ma pohľad naň prestane baviť. Podobný pocit som mal pri Gravitácii (2013) - vizuálne namakané, myšlienkovo a pointovo totálne vyprázdnené. Avšak aj napriek tomu ma bavila podstatne viac ako táto splaška zbytočnosti, aspoň ma tak nevytáčala. Tu by sa všadeprítomná a z uší vytekajúca nuda už po pár minútach dala doslova krájať. Jediné oživenie bola tá puma a drsňácky K. Reeves, ale aj z toho urobil Refn totálnu koninu. To ale nebolo to najhoršie. Nuda sa dá pretrpieť. Horší je pocit márnosti, zbytočnosti a pocit strateného času, ten mi už nikto nevráti. Mal som si radšej pustiť Sandokana. Absolútne nechápem, čo na tomto niekto vidí. A herečky? Na tie platí všeobecne všetko to, čo aj na celý film. Pekné, ale o nejakom hereckom umení nemôže byť ani reči. A už vonkoncom nechápem, prečo tu do hlavnej úlohy obsadili Elle Fanning - ako pekná je, o tom pokoj, ale zas nie tak, aby sa mi z nej z kútika úst ťahala slina, tak ako chlapom vo filme. Kľudne mohli obsadiť niekoho z ulice, každá druhá je krajšia a čo sa týka herectva, tváriť sa ako keby práve päť minút intenzívne čuchala toluén, tak to vážne dokáže hocikto. A v neposlednom rade tu bol hrozný muzikálny doprovod. Tá hudba len korunovala celkovú filmovú katastrofu tejto kakačky. Totálne liezla na nervy, miestami mi už dokonca pripomínala vyzváňajúci telefón, čo ma pochopiteľne iritovalo ešte viac. Na záver sa žiada citát, ktorý dokonale vystihuje celé toto smiešne "umelecké" dielo - To je hnus velebnosti, jdu blejt! U mňa jeden z najhorších filmov za veľmi dlhú dobu, a to som tam zarátal aj Sharkanádo alebo Foxcatchera. 10/100 (28.11.2016)

”Beauty isn't everything. It's the only thing.” Krásne úvodné a záverečné titulky. A nielen vďaka Martinezovi, ktorý sa profiluje do skladateľskej ligy budúcnosti. Tým ale nadšenie končí. Bude škoda, ak sa na Refnove filmy prestaneme tešiť a budeme na ne iba zvedaví. Akoby sa toho snažil docieliť, zabúdajúc, že najväčší úspech mu (nielen v Cannes) priniesol príbeh so srdcom (Drive), vyzdvihnutý osobitou réžiou. A nie iba réžiou samotnou. The Neon Demon je jednoduchý film s jasnou myšlienkou. Nie je žiadnou hádankou k vzrušujúcej intelektuálnej diskusii, akou Only God Forgives ako tak bol. A pri tejto priehladnosti a neprekvapivosti nahrádza možnosť precítenia príbehu čisto obrazovým rozprávaním, vizuálnym atraktívnom. A necháva diváka chladného a nedotknutého. Vidieť ho ale asi musíte, minimálne pre to uslintané bozkávanie mŕtvoly, ktoré sme v áčkovej produkcii ešte nemali. [Cannes] (20.05.2016)

Vždycky pobavi chytráci, kteří melou něco o manýře a provokacích, načež přikvačí 50 idiotů bez názoru, aby to neobratně zopakovali. Asi v přesvědčení, ze když to podobně jako hradní žumpa budou opakovat, stane se to faktem a pravdou zakryvající jejich ubohou diváckou demenci. Ale cajk, závěrečných 45 minut je každopádně to nejlepší, co letos někdo mrsknul na plátno. (18.11.2016)