Deo tereo raibeu

Ne špatný nápad, doplácející na množství kliček a vyložených nesmyslů včetně samotného závěru. Asi jako když má někdo nápad na krátký film a snaží se ho mermomocí protáhnout dalšími hloupostmi a dějovými zvraty na celovečerní délku. (23.03.2014)

Terror live se muze pochlubit opradu skvelym nametem, z ktereho se dala vytriskat adrenalinova podivana jak se patri. Ale Kim bohuzel neni Schumacher. Navic kameraman snad mel parkinsona, strihac dostal mrtvici a scenarista je uplne debilni. Diky neustalemu kulometnemu strihu a brutalne rozklepane kamere se na to absolutne neda koukat, k tomu pribeh nedava absolutne zadny smysl, vrsi jednu nelogicnost za druhou a trapne se snazi budovat umele napeti, coz vubec nefunguje. Druhou pulku jsem uz jen nevericne kroutil hlavou a dekoval za kratkou stopaz. (12.04.2016)

Na druhý pokus ma to bavilo ešte viac. Thriller o teroristovi, ktorý v priamom televíznom prenose vyhrožuje bombovými útokmi, ktoré postupne napĺňa. Až sa divím, že po 11. septembri mal niekto na takúto tému odvahu. Tie útoky ale nie sú samoúčelné. Nejaké morálne dôvody má jak samotný útočník, tak aj tvorcovia sa nám snažia ukázať jak skazené je spravodajstvo bažiace len po senzáciách. Je to síce trochu prehnané a útočníkovi všetko vychádza tak dokonale, že by mohla Al-Káida o takomto schopnom teroristovi len snívať. Ale je to tak napínavo a dynamicky natočené, že som nemal čas a ani dôvod zaoberať sa nejakými nezrovnalosťami. Keďže sa to prakticky nonstop odohráva v jednom štúdiu, tak to má fakt dosť nepríjemnú klaustrofobickú atmosféru. Zloduch ostáva až na krátku chvíľu len skrytým zlom, čo je dobre. Všetko to stojí na hlavnom hrdinovi u ktorého zisťujeme, že je tiež už systémom riadne skazený a nakoniec si prejde riadnym očistcom. Finále nie je tak romantické ako vo Fight Clube, ale aj keď nie som žiadny anarchista, tak som si tentoraz neskutočne prial, nech to všetko vyhodia do luftu. Snáď sa z toho tá fiktívna Kórea poučila. 9/10. (23.01.2022)

Je to dosť dobrý thriller. Má vydarený príbeh o rozhlasovom moderátorovi, ktorému počas relácie zavolá neznámy muž s informáciou, že sa chystá vyhodiť do vzduchu miestny most, čo moderátor samozrejme neberie ani trochu vážne. Ale keď ku explózii o chvíľu skutočne dôjde, moderátor je nielen šokovaný, no hlavne ucíti svoju šancu získať späť bývalú slávu, keď bol úspešným televíznym moderátorom a tak sa rozhodne vysielať v priamom televíznom prenose, čo mu je umožnené, keďže vďaka atentátnikovi na linke má úplnú exkluzivitu a vysokú sledovanosť. No čoskoro si uvedomuje, že atentátnikov plán je omnoho prepracovanejší a o život ide aj jemu. So spracovaním som spokojný, zápletka a aj motivácia hlavnej postavy ma zaujali prakticky okamžite, dej je dlhý čas ideálne zvládnutý, rozhodne musím oceniť, že to pôsobí nadmieru dynamicky, keďže tu sa skutočne neustále niečo deje a film nijak nekazí ani to, že sa odohráva prakticky výhradne v jednej miestnosti, keďže divák má vďaka prostrediu televízneho štúdia a navyše nachádzajúcom sa len neďaleko od samotného mostu neustále prehľad takmer o všetko dôležitom. A poteší, že sa to odohráva v reálnom čase, čo to celé príjemne osvieži. Jedine ma trochu mrzí, že ma to nedokázalo až tak vtiahnuť, aby som sa obával o postavy a dej, ktorý väčšinu času pôsobí pomerne uveriteľne sa v poslednej tretine po tejto stránke veľmi pokazí a dôveryhodnosť je úplne preč, ale našťastie na zábavnosti mu to neuberá, takže ma to bavilo aj v tejto časti. Len ten úplný záver mi prišiel taký zvláštny, asi by som skôr ocenil klasický koniec. Herecké obsadenie je na tom dobre, charizmatický Ha Jung-Woo v hlavnej úlohe a ideálne zvolené vedľajšie postavy, ktorých je očakávane len pár. A čo sa týka réžie a technickej stránky, najviac musím pochváliť vizuál, ktorý sa mimoriadne vydaril, všetky katastrofické scény pôsobia reálne a veľkolepo, ale má to aj slušnú atmosféru a ideálne prevedenie reálneho času. Len to napätie som necítil. Takže potenciál bol ešte o trochu väčší, ale aj tak som dosť spokojný, bavilo ma to. 76% (06.01.2014)

První hodinu Terror Live přináší mnoho příslibů, ale nakonec jen některé dokáže splnit. Jeho hyperrealistické pojetí ztroskotává na klišé a závěrečném odhalení s velmi slabou pointou. Film však vyzvedává nad průměr skvěle propracovaná stylistická stránka, plná chytrých vizuálních nápadů, díky kterým těch 90 minut svižně uteče. Když k tomu připočítáme skvělé herectví korejské hvězdy a pár kritických píchnutí do vosího hnízda kapitalismu, nemusíme být vůbec zklamaní. Když v červnu minulého roku vstoupil do kin, soupeřil na předních příčkách s takovými letními blockbustery jako Muž z oceli, Pacific Rim a Snowpiercer, přičemž nakonec skončil jako devátý nejúspěšnější film roku. Jeho úspěšnost zle odůvodnit nejen pomocí všeobecného hladu po lokálních blockbusterech, ale také tím, že v implicitní rovině čtení v něm mnoho Korejců najde svůj profesní příběh. Bezohledný kariérismus je aktuální problematikou nejen ve vyspělých západních zemích, ale také právě v Koreji, která drží prvenství země s největším pracovním vytížením a počtem sebevražd (není náhodou, že most, který na začátku filmu vybuchne, je místo, kde si mladí Korejci často berou život). Film proto mohl mít daleko větší účinek na lokální publikum, než na diváka z maličkého státu v centru Evropy. (23.08.2014)