Reklama

Reklama

Poznal som ju dobre

  • Československo Znal jsem ji dobře (viac)
Trailer

Hochštapler Cianfanna (Nino Manfredi), muž s pochybnou pověstí a ještě k tomu s podezřelým zaměstnáním, se živí jako fotograf. Specializuje se na polonahé nebo i zcela nahé dívky. Využije k tomu i mladou a velmi naivní Adriannu, aby později v nesnázích tvrdil, že ji znal velmi dobře. (MVanis)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (10)

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Mne sa tiez zdalo, ze film ma viac od Antonioniho nez od Felliniho. Ten fotograf sa specializovan na polonahe az nahe tela holek. mal rad kozy a kundy - len bolo tam treba este daco. nehovorim, ze vrazdu, to by bol dalsi Blow-Up, stacilo by legalizaciu prijmov z trestnej cinnosti. Aby tam proste o nieco slo .. takto je to filmarsky kvalitne, kvalitne natocene, len ... jaxi prazdne . lslabych 60 % ()

farfalla 

všetky recenzie používateľa

Příběh vypráví o Adrianě, dívce z venkova, která se chce dostat do prostředí římskeho filmu. Na své cestě za svým cílem se seznámí se ženami, které nejsou její přítelkyně, a s muži, kteří ji jenom využívají. Ví, že lidé maji raději usměvavé a bezstarostné lidi, a tak svoje smutky a prázdnotu prožívá jenom doma. Před ostatními hraje tu pohodovou holku. Ona je tady pro každého, jenom na ni nemá nikdo čas. Její život se skládá z krátkých setkání především s muži, kteří jsou nejapní, bezcitní, mnohokrát ji poníží. Když ji spisovatel čte popis povrchní a prázdné mladé holky, pochopí, že píše o ní a je zklamaná, že ji tak vidí. Jenom písničky, moderní z té doby, které poslouchá, vyjadřují to, co cítí, co by chtěla nebo co ji schází. Je mezi lidma, a přece je sama. Titul filmu je 'Znal jsem ji dobře', ve skutečnosti ji neznal nikdo. Výborná Stefania Sandrelli. Film byl zařazen do seznamu '100 italských filmů, které je třeba uchovat'. ()

Reklama

classic 

všetky recenzie používateľa

Predstaviteľka »pohodovej dievčiny«, Adriany Astarelliovej [zároveň i naprosto roztopašnej, čo sa teda konkrétne týkalo vzťahov, ale aj celkovo odlišných záležitostí], bola zrejme až natoľko skúsenou talianskou herečkou, že koľkokrát si poradila iba «sama o sebe», čiže snáď nielen len tento konkrétny titul: Dobre som ju poznal; dokázala utiahnuť iba na svojich pleciach, aj keď jej povedzme zrovna zručne sekundovalo naozaj množstvo všelijakých postáv, pritom asi ani žiadna z nich nebola nakoniec až tak podstatnou, ako práve tá, ktorú stelesnila Stefania Sandrelliová... • Mimochodom, v Pietrangeliho titule, sa to len tak hemžilo NIE IBA množstvom zvučných, hereckých mien, a to konkrétne od Maria Adorfa a Franca Fabriziho cez Nina Manfrediho a Ugoa Tognazziho až vari i po Jeana-Claudea Brialyho a Franca Nera; skrátka, čo meno, to [automaticky znamenalo?] POJEM, keď by sa vskutku asi dalo rovnako tiež podotknúť, že s každým jedným [medzitým už spomínaným] predstaviteľom, mala ústredná protagonistka nejaké patričné sekvencie; ale súčasne tu režisér taktiež potenciálnemu divákovi postupne [po]pridával i pomerne dosť »populárnych šlágrov« na celkové počúvanie hudby [s následne preloženými textami do českého jazyka] + viacero «tanečných scén», v ktorých jednak hlavná postava TRSALA o sto[šesť], a jednak mi zase svojou FORMOU, hodne pripomínali tanečné scény z počinu: Černý Petr pod taktovkou Miloša Formana. Možno sa napokon i taliansky tvorca zhliadol v tomto kultovom počine z roku 1963? • Dokonca mám i reálny pocit, že toho bolo asi príliš veľa: pesničiek + tancovačiek, kedy sa už podľa mňa rozhodne cezpríliš tlačilo na pílu. • A teraz, na základe predchádzajúcich indícií, hádam konečne prichádzam i k hlavnému kameňu úrazu, spočívajúcemu v tom, čo som už v podstate naznačil o pár riadkov vyššie : „Nad počinom sa vzťahovali akési mračná neprehľadnosti a určitej samoúčelnosti, bezprostredne sa [do]týkajúcich samotnej, scenáristickej štruktúry, ktorá bola vďaka enormnému výskytu nedopečených postáv a [audio]vizuálnych vsuviek, tak trošku predsa neúplnými a samoúčelnými, kvôli čomu som odňal jednu *, no inakšie väčšinou Aďka spoľahlivo ťahala toto rozkúskované dianie, prečo som naostatok zotrval spokojným v rámci celku, kedy sa proste neustále bolo na čo pozerať, i keď s určitým pocitom stáleho zamyslenia sa nad jednotlivými situáciami...” • Herečka ma i do TRETICE mimoriadne zaujala [po oslnivom debute v Rozvode po taliansky a vari i ďalej v následnom titule v podobe Zvedenej a opustenej], kedy som opäť zaznamenal z jej strany, pozoruhodný, herecký prejav, na akom stálo a padalo úplne všetko. Povedal by som, že sa jednalo asi o jej vôbec najikonickejšie a NAJLEPŠIE úlohy hneď zo začiatku hereckej kariéry. PS: Veľký N. M. sa v tomto dianí prílišne extra dlho nezdržal, i keď som teda očakával niečo celkom iné. PS 2: A ako celková bodka, ma akosi dosť prekvapila, až by som normálne povedal, že zarazila, ako sa autor vlastne rozhodol ukončiť tento FILM..., KEĎ som [z]ostal, ako horúcou kávou obarený! () (menej) (viac)

Flego 

všetky recenzie používateľa

Naivná a ľahkovážna Adriana túži po živote celebrít, ale musí sa uskromniť s príležitostnými prácami v reklame, módnymi prehliadkami, či na recepciách. Povrchné známosti s mužmi by chcela využiť na kariérny rast, opak je však pravdou. Je využívaná a nešťastná. Dráma mladej ženy je využitou príležitosťou pre Stefaniu Sandrelli. Film bežal v našich kinách v roku 1969. ()

radektejkal 

všetky recenzie používateľa

Myslím, že nejlépe jsme Adriannu znali my, filmoví diváci. Obraz "Adrianna a boxér" nejspíš patří k tomu nejlepšímu, co může romantické kino nabídnout (pokud nezohledníme hned následující scénu s rodiči), i když flm jako celek měl s romantikou málo co společného. Nepříjemnými obrazy byla "díra na punčoše" a závěr, který s optimistickou Adriannou příliš neštimoval; film je ale vždycky třeba nějak ukončit - konce filmů mě ale zajímají stále méně a méně. Spolehnutí je jen na písničky; to tvrdím také, i když mám na mysli úplně jiné než ty, které jsme slyšeli ze všech možných (tehdejších) zařízení. ()

Galéria (28)

Reklama

Reklama