WikiLeaks: Informačná vojna

Scenár ušiel. Pokiaľ sa teda zaoberá informáciami. Dialógy tiež, problém je vo vykreslovaní charakterov jednotlivých postáv, (s výnimkou dua Tucci - Linney) buď úplne neživotnými, alebo klišé prerastajúcimi až po hranicu karikatúry vlastného povahového stereotypu. Celý Guardian je postavený na troch odlišných charakteroch; Thewlisovom novinárovi, ktorý si všetko dovolí a vždy mu to prejde; Jeho šéfovi, ktorý to zakaždým toleruje, pretože mu (viditeľne) vo všetkých smeroch nesiaha ani po kotníky; A kritickom oponentovi, ktorý - aj so svojou skepsou - dostane vždy na prdel a Assange ho zakaždým uzemní, nejakým divácky omračujúcim faktom. Sám Assange, je podľa očakávaní učebnicový príklad excentrického intelektuála (typ Steve Jobs), ťažiaci z najznámejšej úlohy herca, jeho zosobňujúceho. A Brühl (opäť typický) pragmatický nemec. Všetci ostatní sú len do počtu.. Vedľajšie linky celkom mimo; Detstvo a pôvod bielych vlasov, ani opakujúce flashbacky nemajú pre príbeh ani formu žiadny význam; naopak, osud whistleblowera mal byť rozoberaný viacej, viacerými postavami a dĺžku mohol (nenásilne) natiahnuť podstatne rozumnejším a pre tému zmysluplnejším spôsobom, ako zbytočné prestrihy na detstvo, či opakovanú rovinu "vnútra" wikileaks. Režisér nato takmer nemal a vytvoril chaos snažiaci sa o presahy, fungujúci (opäť), len v kontexte skutočných udalostí a faktov.. Kameraman nato pre zmenu nemal vôbec; pseudogreengrassovský štýl, chaos ešte posilnil, miestami už vážne iritujúcim spôsobom (keď napríklad kameru pri detaile, odrazu len tak hodí do strany).. Na záver to chvíľu vyzeralo na patetický monológ, vzápätí našťastie prerušený, vystriedaný vynikajúcim Assangeho doslovom. Herci zachránili čo pokazila réžia, kameru zachrániť nešlo, avšak veľmi šikovný scenáristický ťah, podať príbeh z dvoch rôznych uhľov pohľadu (Brühl / Cumberbatch), povyšuje Fifth Estate aj cez jeho negatíva, na politicky (takmer) korektné a hlavne nezaujaté, inteligentné dielo. 70%. (22.05.2014)

Žádná z postav se nezískala moje sympatie (snad kromě filmové přítelkyně Daniela Berga švédské krásky Alicie Vikander), k ohavně obarvenému Benedictu Cumberbatchovi jsem cítil vyloženě odpor. Tak, jak mě celá tahle kauza moc nebrala v reálu, nezískal si mě ani film. Šedivý, málo zajímavý, prakticky bez emocí. (27.02.2014)

Vcelku slušné drama o tom, kterak hackerský "terorista" a podivín v jedné osobě provedl "útok" na USA, a odkryl tak její celosvětovou síť krys, přičemž epizoda o útěku jedné takové je v celém filmu to nejdojemnější (asi jako migranti paní kancléřky). Příběhu určitě neprospívá jednotný postoj jaký zaujal: USA jako obět- ale prosím Vás; představa pana Berga, jakožto nejkorektnějšího novináře současného světa. Co naopak prospívá je pan Cumberbatch. (11.10.2015)

Promarněná šance na 'fikční' thriller a ujištění, že další Social Network opravdu jen tak nebude. Na Khana Holmese Šmaka se klasicky baví dívat, ale odbarvenou hlavou a chladně inteligentním projevem už prostě nepřekvapí. Assangeův dopis pro Cumberbatche (15.10.2013)

Zaujímavé myšlienky v nezaujímavom spracovaní. V podstate len sfilmovaná verzia dokumentu We Steal Secrets: The Story of WikiLeaks z toho istého roku, avšak krátená o zásadné udalosti. Tak ako je náročné pútavo zadaptovať tak, na prvý pohľad, nevďačnú tému ako je založenie Facebooku a dokáže to snáď len Fincher (The Social Network), podobne sú na tom aj udalosti ohľadom Wikileaks. A je úplne jedno, či s „novodobým vizionárom, ktorý sa nebál postaviť celému svetu“ Julianom Assangeom súhlasíte alebo nie, stačilo by keby sa s jeho myšlienkami stotožnil aj samotný režisér a náležite ich odprezentoval. Nestalo sa. Toto je len výklad z učebnice, respektíve zo samotnej Wikileaks: množstvo informácii na jednom mieste, ale bez akéhokoľvek kategorizovania, vysvetlenia, nabádania k hľadaniu ďalších. Vo výsledku tak je úplne jedno koľko zaujímavých, kontroverzných, prekvapivých informácii tam je, keď sú divákom prezentované bez hlbšieho významu. Kontradikčné na tom je to, že film podkopáva to zásadné čo prezentuje – samotné myšlienky Juliana a tú „osvetu“ o ktorú sa snaží („If you want to know the truth, no one is going to tell you the truth. They're only going to tell you their version!“). Absolútne nedokáže vzbudiť záujem o danú problematiku, aj napriek tomu, že sa jedná o jednu z najzásadnejších internetových udalostí posledných rokov. Po dopozeraní si nespomeniete na jeden zaujímavý moment, udalosť, scénu alebo myšlienku. To je obzvlášť pri filme o Wikileaks tým najhorším prehreškom. Pred Benedictom Cumberbatchom však klobúk dole. Do úlohy sa vžil: jeho mimika, gestikulácia, hlasový prejav až stierajú hranicu medzi herectvom a skutočnosťou (zhodou okolností som nie tak dávno videl spomínaný dokument We Steal Secrets, takže ešte mám živo pred očami vystúpenia reálneho Juliana Assange). Bohužiaľ, on jediný drží pozornosť celého snímku a práve vďaka jeho výkonu si film akú takú drží úroveň. V závere však čaká len zle podaný príbeh na úrovni televíznej adaptácie so stopážou, ktorú nedokáže využiť, ktorý nedokáže predať ani jednu myšlienku a ktorý Vám ponúkne len veľmi základný pohľad na jednu z najzaujímavejších internetových udalostí 21. storočia, ktorá by si rozhodne zaslúžila o niekoľko úrovní kvalitnejšie spracovanie. Daná látka na to má a je až na smiech, že film o takom „jednoduchom“ Facebooku dokáže byť tisíc krát pútavejší ako ten o Wikileaks. Nuž, ale tak to dopadne pokiaľ sa do podobnej látky púšťa režisér posledných dvoch dielov Twilight ságy. Bleh... (08.02.2014)