Kandidát

Nunka vsetko napisala velmi vystizne aj za mna:) S privretými oboma očami aj mojim tretím okom to na tie **** vydá. Marketingová kampaň zabrala, kiná sú prekvapujúco (polo)plné, našťastie za tou všetkou reklamou nie je prázdno. Na herecké výkony najmä Marka Majeského ako ústrednej postavy som si musel najskôr zvyknúť, predsa len slovenská telenovelistická shitná produkcia zanechá v človeku stopy:) Ako celok veľmi SVIEŽI filmík, ktorý aj vďaka svojej formálnej stránke zaujme a najmä - ten cynizmus ohľadom prezidenta Potôňa, ten bol skutočne parádny ! (16.10.2013)

Na co hledat v rodokmenu příbuzenskou spjatost s Ľudovítem Štúrem a fingovat atentát, když můžete rozdat koblihy.. Karásek je takový malý bratislavský Tonko Scott, ale klipovým vizuálem to příběhové vakuum o politických manipulacích a ovlivňování veřejného mýlení příliš nezamaskoval. Ještěže členové strany Česko-slovenského přátelství (Dlouhý, Kubovčík) tu a tam vypotí v audio-odéru Dannyho 11 nějakou zdařilou slovní přestřelku.. (14.03.2016)

Politická satira? Ani bych neřekl. Komedie? To už vůbec ne. Spíše jen cynický pohled do zákulisí prezidentských voleb, před kterými si všemocná lobby rozehrává svoje vlastní hry. Popravdě čekal jsem sofistikovanou Kancelář Blaník, ale i tohle mělo něco do sebe a upřímně řečeno ten recept, se kterým přišel Lambert, by zaručeně fungoval. Líbil se mi i styl, jakým byl film natočen, přičemž místy zavanul nádech Ritchieho a vůbec britských kriminálek, které mám rád. S herci jsem neměl problém. Majeský byl trefou do černého, stejně jako ostatní herci včetně Pavla Slabého, jehož role kněze montujícího se do politiky, mi ovšem přišla jako zbytečné plivnutí do tváře církve. Ale budiž. Spokojenost. 75% (27.10.2014)

Človeka aj poteší, že na Slovensku začne točiť aj niekto iný ako utrpiteľskí elitárski umelci, čo dva krát za rok navštívia ústav pre problémovú mládež, potom sotia dvoch nehercov pred kameru, stlačia play a myslia si , že svojím "realistickým" pseudohumanizmom spasia svet. Bohužiaľ tento druhý protipól (filmy ako Kandidát) a ich snaha natočiť populárny žánrový film opäť raz nevyšla. Ešte by sa dalo prehltnúť, že je to celé jedno reklamné porno. Čaro réžie totižto spočíva v nastrihávaní makrodetailov ksichtov na fetišistické makrodetaily produktov prekladané nemotivovanými jazdami v celkoch zaberajúce kuchyne a kancelárie z dizajnových katalógov. Režisérovi, ktorý doteraz točil len krátke reklamy, však nepomáha ani scenár. Dialógy sú na pár miestach celkom dobre vygradované a sem-tam sa scenár snaží umne striedať dramatické pasáže s menej dramatickými, ale v celom príbehu je toľko logických lapsusov, toľko nedotiahnutej poučkovej strnulosti a remeselnej nedôslednosti, že je to až bolestivé. O prilepenom konci a zbytočnosti celej odpočúvacej línie ani nehovoriach. Najviac ma však otravuje vyznenie filmu. Pôsobí to, akoby to spískala partička frustrovaných "umelcov", ktorí si chcú ostro uťahovať z biedneho stavu súčasnej politickej kultúry. Narážky na sociálne istoty, na tendre a mediálne kauzy pôsobia však veľmi plytko a hlavne je ťažko určiť, kam mali byť smerované, keďže už samotné poňatie kandidáta je protirečivé. Na jednu stranu chce kritizovať súčasný spôsob vytvárania kandidátov populistickými politickými stranami za pomoci národniarskych symbolov, na druhú stranu však kandidáta heroizuje a chce, aby sme ho ako diváci milovali. Sú to teda len romantické bludy o skazenom politickom marketingu s konšpiračnou pointou o tom, že za všetkým sú zlí eštebáci. Film teda nie je ani len priemerná žánrová zábava, a už vôbec nie dielo s inšpiratívnym spoločenským presahom. Iba symptomaticky vypovedá o tom, ako sme všetci frustrovaní s Fica, ale nič proti tomu nevieme spraviť. Megaotravné sú aj inside jokes s populárnymi tvárami z kultúrnej brandže ako napríklad Baláž a Hubinák v televíznej ankete, ktoré nemajú absolútne žiadny zmysel a k smrti otravná je komická postava mladého afektované odpočúvača, ktorý akoby sem doplachtil z Krónerovho Lóve a jeho exploatačné rádobyvtipné jazykové okienka, ktorých motivácia je mi rovnakou záhadou ako plagát Liv Ullmann v jeho byte. Keď mi poskytne niekto rozumnú motiváciu, prečo má postava s mentalitou pubertálneho vtipálka v izbe megaplagát hereckej hviezdy autorského kina šesťdesiatych rokov, tak som ochotný pozrieť si Kandidáta znova a pohľadať v ňom ešte niečo na druhú hviezdičku, pretože ma mrzí, že sa ďalší slovenský film len mierne odliepa od spodnej hranice hodnotiacej škály. (13.10.2013)

Tak nějak mám pocit, že se v posledních dvou letech Slovenská kinematografie začíná zvedat. A nestává se málokdy, že by v tom neměli prsty i Češi, kteří letošní rok pro změnu spíše odflákli. Každopádně klobouk dolů. Kandidát je dobrá satira na dnešní politično, až mi z toho bylo na blití. Jak jinak. (07.12.2014)