Menschen, Hoffnungen, Medaillen

Film režiséra Heriberta Meisela o VIII. zimných olympijských hrách, ktoré v roku 1960 hostilo kalifornské Squaw Valley, je do maximálne možnej miery priemerným olympijským dokumentom. O hrách síce podáva viac-menej celistvý obraz, je však zrejmé, že napríklad lyžiarskym disciplínam venuje oveľa viac priestoru, než všetkým ostatným športom. To by síce na jednu stranu ešte nemusel byť problém, ale, bohužiaľ, pohľad na spúšťajúcich sa lyžiarov pri zjazde či slalome sa veľmi rýchlo zunuje a stáva sa stereotypným. Nehovoriac o tom, že tieto zábery dopĺňa dookola ten istý, relatívne otravný hudobný podmaz. Podobne otravná je v mnohých prípadoch aj dvojica nemeckých rozprávačov, ktorí komentujú dianie dokumentu. Mnohokrát sa snažia byť až nasilu vtipní, zatiaľ čo skutočne vtipní sa im nedarí byť prakticky vôbec. Tým, že film vznikol v Západnom Nemecku, je takisto citeľné zameranie sa na nemeckých (a tiež rakúskych) športovcov, ktorým je v dokumente venovaný značný priestor. Menschen, Hoffnungen, Medaillen predstavuje súčasť širokej plejády olympijských dokumentov. Jednoznačne sa však radí k tým priemernejším kúskom, ktoré diváka nadchnú menej. Olympiádu vo Squaw Valley nezachytávajú tvorcovia tak atraktívne, ako by sa možno zachytiť dala, čo sa v konečnom dôsledku podpisuje na kvalite celého diela. (02.07.2022)