Zločiny a poklesky

Jeden z nejsilnějších filmů o světle a tmě, o metafyzické polaritě, kterou ve snímku ustavičně zpřítomňují motivy spojené s nemocemi a léčbou zraku. Zdánlivě prosté psychologické drama soustředěně obhlíží gordický uzel rozmanitých vztahů mezi různě osamocenými bytostmi v moderním západním světě a váží jejich duše. Zdánlivý klid, jímž snímek vrcholí – rozvod neplodného a ustrnulého manželství, ukonejšení viny na vraždě, zpronevěření se svému poslání a ženství – je tou nejhlučnější tmou, do níž lidstvo padá. Jak je slepota pokorného rabína, jehož krásný tanec s provdanou tanec víří naději budoucího lepšího života, žel nepravděpodobného lidského štěstí, je proti ní vidomá! Závěrečný dialog smutného režiséra, který hledá v přítomnosti odlesky svých jinošských snů, měšťanskou optikou uhlazené v sentimentální nostalgii, a muže, který se považoval za Boha, ale nedohlédl konce jediného svého hříšku, natož pak své smrtelné viny, ovšem naznačuje, že spása je nablízku i pro ty, kteří se po většinu svého života proháněli jako hlubinně melancholické myšky v kolech v neviditelných klecích. Stačí jen posvítit si skomírajícím plamínkem v hlubinách našich srdcí, těch nespolehlivých dušičkových petrolejek. (16.04.2017)

Vážnejší Woody Allen. Snímok je rozdelený na dve dejové línie, ktoré pojednávajú o rovnakých témach, len z iného uhlu pohľadu. Na jednej strane tu máme otázky cti a svedomia z pohľadu kriminálneho zločinu vraždy a na strane druhej zase otázky spojené s profesnou čestnosťou a svedomím na poli umenia. Jedna polovica je temnejšia, druhá je typicky Allenovská, oplývajúca ironickým humorom, satirou a trefnými myšlienkami. To samozrejme nie je všetko. Ako okrajové spoločné témy možno vypichnúť otázky židovstva, filozofiu života, lásky a mnohé iné témy, vyskytujúce sa snáď vo všetkých filmoch tohto velikána. 85/100 (31.08.2015)

Presne ako už bolo povedané, Allen nám znovu naservíroval v princípe to isté, len zase v inom, originálnejšom obale. Tentokrát však prichádza s témou, do ktorej vmiešanie komediálnych prvkov si mohol dovoliť naozaj len pán Woody. Dva príbehy dvoch mužov. V oboch je značné morálne posolstvo, v jednom duševným trýznením z nevery a zločinu, druhý, taktiež nevera a neschopnosť presadiť sa, to parádne všetko odľahčuje. A hádajme, v ktorom si zahral Allen. Koniec, v ktorom sa stretnú hlavní aktéri oboch drám má preto zvláštny, ideálny koniec, ktorý jednoducho 'nejde napísať Hollywoodom'. A ešte jedna perlička: "Keď už je vzťah bez sexu, je to koniec." "Máš pravdu, naposledy som bol v ženskej, keď som bol navštíviť Sochu Slobody." 90%. (13.03.2008)

Na jubilejný 5000. koment som si nič extra neprichystal a siahol som na prvý film na ktorý som mal chuť a som dosť sklamaný z tejto vysoko hodnotenej Allenovky. Nejak som nepochopil, prečo bol film zložený práve z týchto dvoch príbehov. Ten prvý o chlapíkovi, ktorý rieši dilemu jak sa zbaviť svojej milenky, ktorá sa pre neho stáva hrozbou, ma bavil do momentu kým ju nedal zabiť. Následné jeho výčitky ma nebavili a finálne rozuzlenie mi pripadalo príliš neprirodzené. No a tá druhá línia síce obsahuje nejaké tradičné Allenovské hlášky (väčšinou o sexe), ale vôbec mi k tomu prvému príbehu nepasovala. A jej vyústenie bolo tiež až príliš vykonštruované. No a tie folozoficko morálne myšlienky v pozadí filmu mi na ospravedlnenie toho všetkého deja nestačili. Film držia hlavne herci. A to najmä Landau, ako vždy vtipný Allen a potešil ma Alda v nie úplne pozitívnej úlohe úspešného producenta s príliš veľkým egom. Tak záporáci mu nakoniec predsalen celkom idú, pokiaľ sú dobre napísaní. Výsledkom je rozpačitý film a divný mix žánrov a línií. 6/10. (31.05.2020)

Woody Allen už roky prináša spásonosnú barličku všetkým, ktorí sa potrebujú blysnúť vyberaným filmovým vkusom. V skutočnosti ide skôr o sitkomy pre náročnejších. Rozdiel je vo formálne lepšom spracovaní. Ide o celovečerné filmy, nie polhodinové epizódy, hrajú tam hviezdy, chýba prednahratý smiech a okrem hlášok nastoľujú aj vážnejšie témy. Často variácie známych predlôh (tu Zločin a trest). Hudba je swingovo-jazzová, často s prídavkom klasiky, i tej filmovej. Hlavné témy sú ale vážne len naoko. Vzťahy, nevery, umelecké dráhy. Ich riešenia sú povrchné, zamerané na zábavnú prekvapivosť, pulzujúcu neurotickosť a klzkú vrtkavosť konania postáv. Najmä intelektuálov a mestských snobov. Diváci sa stotožnia - kto nemá vzťahové problémy? Umne namiešané pop-delikatesy. Poučenie sa v 90 % allenoviek nedostaví. Zločiny a poklesky videné dávno v kine, s odstupom desaťročí televízne zopakované. Z kino zážitku totiž neostalo v pamäti nič. Opakované pozretie ok, dvojitá dejová línia nedovolila dostaviť sa nude. No dialógy: len povrchné kecy. To sa týka i úplného záveru: frázy, akoby prepísané z úvodníka magazínu. Nad priemerom je kamera a výstižné prirovnanie profesnej dráhy úspešného manažéra vodcovi fašistov. (01.02.2015)