Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Mary Ann (Carroll Baker) je mladá studentka žijící v Bronxu v New Yorku. Jednou v noci, když se vrací parkem domů k poněkud neurotické matce a slabošskému otčímovi, je přepadena a surově znásilněna. Dívka to neřekne ani doma, ani neohlásí na policii a snaží se nejprve pokračovat, jako by se nic nestalo. Ale když omdlí v metru v davu lidí, rozhodne se odejít z domova, najde si nevalný byt a začne pracovat jako prodavačka v levném obchodě. Uzavřená do sebe, bez kontaktu s lidmi, se propadá do beznaděje a jednoho večera málem spáchá sebevraždu skokem z mostu. Zabrání jí v tom Mike, který ji odvede k sobě domů. Je na ni hodný a dívka se uklidňuje, ale pak se vrátí v noci opilý a dívka ho v sebeobraně udeří do oka a poškodí mu jej. Mike si nepamatuje, jak o oko přišel, přemlouvá Mary Ann, aby s ním zůstala a odmítne ji pouštět ven. Nabídne jí i sňatek, ale dívka ho odmítne a když Mike zapomene zamknout, uteče do města. Co ale teď? Má se vrátit domů k matce? Hledat si nový život sama? Nebo se vrátit k Mikovi, který, jak ví, ji miluje? (Peabody)

(viac)

Recenzie (3)

vitekpe 

všetky recenzie používateľa

Ralph Meeker je bezva snad v kazdem filmu, kde jsem ho videl. Tady za takoveho civilniho (=uveritelneho) drsnaka, kterej tu holku opravdu chce, i kdyz to s ni nema lehky.. A Carroll snad nejvetsi herecky vykon...nebo si alespon ted nevybavuju nic, kde by se mi libila vic. Temne, temer noirove drama. Parada. P.S.: Objeveno opet diky titulkum Saula Basse... :-) ()

StaryMech 

všetky recenzie používateľa

Odhaduji, že režisérovi, rodáku z tehdy československého Mukačeva, šlo především o tři věci: poukázat na úroveň života v newyorských činžovních brlozích, přinutit diváka, aby si náležitě spoluprožil pocity zprzněné ženy, a poučit/pobavit ho zajímavě zkříženými vztahy mezi zachráncem a zachráněným a pachatelem a obětí. Ve všech zmíněných ohledech přesáhl hollywoodský průměr; rozpaky může vzbuzovat jen kombinace realistické kresby prostředí a detailů běžného života s jevištní papírovinou a občasnou nadsázkou v povahokresbě (matka, sousedka), případně ne zcela přesvědčivý závěr. Bakerová se jako žačka Actors Studio nemá za co stydět; film bezesporu mnoho získal tím, že ho snímal velký Eugen Schüfftan; halasně nervní hudební doprovod napsal Aaron Copland a úvodní titulky ke Garfeinově (a s dovolením i mé) spokojenosti provedl Saul Bass. ()

Reklama

sochoking 

všetky recenzie používateľa

Do filmov zo 60. rokov musí človek nastupovať už s tým, že ho chytí depka pri prvých škrípajúcich tonov trúbiek a rôznych hrkadiel namiesto muziky. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Do toho navyše atmosféra stiesnených a špinavých bytov horších, ako z Dostojevského románu a môžte si ísť hodiť špagát. Som úprimne rád, že mám túto depku už za sebou. P.S. Takmer som zabudol na jednu dôležitú vec: jej matka by si zaslúžila pár prepleskov a nakopať do riti! ()

Galéria (32)

Zaujímavosti (1)

  • Diane Ladd v tomto filmu debutovala. (Pumiiix)

Reklama

Reklama