Dáždnik svätého Petra

Prirodzeným vývojom zostarnutý koprodukčný film, ktorý mal v čase svojho premietania v kinách celkom slušný úspech a priniesol popularitu Mari Töröcsik. Za socializmu bolo pohodlnejšie a bezpečnejšie navážať sa do cirkevnej problematiky, ako sa púšťať do komunálnej satiry, či dokonca dotýkať sa (aj zľahka) vtedajších mocných. Už si z filmu takmer nič nepamätám a vôbec ma to netrápi. (27.11.2021)

Učebnicový príklad demagogizácie más prednesený úhľadne pozitívnym, krásno-čistým, recitálom ako Baudelairove Kvety zla na Hviezdoslavovom Kubíne. Dnešná doba opíja masy rožkami v akcii (s pivom a banánmi), no voľakedy sa musela pochlapiť taktika zázrakmi či relikviami sakrálneho typu. Zo zaručených klincov a dreva, na ktorom spočinul mesiáš aj s našimi hriechmi, by sa dalo Vlkolíncov a Čičmian postaviť pre celú republiku, prvú československú... Nuž, ale človek mienil a pán Boh, žiaľ, zmenil a tak remake Dáždnika svätého Petra by dnes vyzeral mimoriadne lákavo minimálne pre študentov psychológie pri krčmychtivom hľadaní inšpirácie na diplomovku. Avšak tak výpravne a kostymérsky krištáľovo priezračne, herecky ľúbezne, scenáristicky ľúbozvučne, s humorom citlivo intelektuálnym, ktorý očarí davy a úžasne prostým námetom, čo dokonca okopírovala Riťhanna, by na dnešné pomery filmári plytvali drahocennými prostriedkami eurodolárov z B(P)ruseru... aj s ich jednoliatymi rožkami. (07.04.2015)

Naivné herectvo aj naivný príbeh zodpovedajú roku vzniku filmu, menej už trochu neprirodzené a príliš saturované farby, ktoré do čiernobieleho filmu pridali reštaurátori. Pohľad na nádhernú modrú oblohu a sýtočervený dáždnik poteší oči a ucho zase ľúbozvučná slovenčina staršieho vydania. Dedičstvo rozháda slušnú rodinu tak, že nakoniec prídu na rad až sekery a z nábytku zostanú iba triesky. O dáždnik v dedičstve záujem nie je a ten sa stane zvláštnou zhodou okolností zdrojom zázrakov a uctievanou relikviou v malej dedinke. (27.01.2014)

„A slovenská tvrdá pôda drobno skvitá, šťúple klasí; sej len do nej, čo sa oddá. Túžiť možno, ale škoda od nej žiadať ananasy,“ napísal raz Hviezdoslav a platí to presne aj o komédiách, ktorých sa na Slovensku veľa dobrých neurodilo. Film Dáždnik svätého Petra je takým ananásom, a osviežujucim. Je zázrak, že takýto kvalitný film mohol vzniknúť v dekáde komunistického teroru. Je tragédia, že jeho tvorca Vladislav Pavlovič neprežil dekádu normalizácie, ktorá začala 11 rokov potom. (23.07.2020)

Příjemná venkovská komedie, s ještě příjemnějším hereckým obsazením. V hlavní roli se objevuje mladý slovenský herec Karol Machata, dívčí hlavní roli si střihla velmi půvabná a stejně tak naivní dívčina Mari Töröcsik (herecky i zjevově podobná české Janě Rybářové ze Stříbrného větru). Film poukazuje na nešvary venkovského života, kde si každý téměř do talíře vidí. Skvělé dialogy vedou vesnické drbny, jinak velmi morálné a počestné, faráže neustále otravující, protipólem jsou bohatí měšťané, hašteřící se o zděděný majetek. Z jiného světa je farářovic sestra Verunka, milé a půvabné děvče, dosud nezkažené životem. Zajímavé je porovnání s dalšími filmy, které upozorňují na špatný vliv pověrčivosti a falešného náboženství - viz např. Farářův konec, Bílá paní, Noc nevěsty či Slepice a kostelník. (06.02.2013)