Réžia:
Martin ŤapákKamera:
Tibor BiathHudba:
Ján ZimmerHrajú:
Viera Strnisková, Emília Vášáryová, Štefan Kvietik, Mikuláš Huba, Július Antalík, Jozef Majerčík, Marek Ťapák, Jozef Čierny, Vladimír Petruška (viac)Obsahy(2)
Televízne filmové spracovanie rovnomenného románu Mila Urbana, ktoré v roku 1966 nakrútil režisér Martin Ťapák. Milo Urban /1904 - 1982/ - jeden z najvýznamnejších slovenských medzivojnových prozaikov. Detstvo prežil s rodičmi v horárni, takmer odtrhnutý od civilizácie. Nedokončil strednú školu ani Štátnu vyššiu lesnícku školu. Pracoval ako redaktor časopisu Slovenský národ a denníka Slovák. Počas II. svetovej vojny bol redaktorom profašistického denníka Gardista. Pred oslobodením emigroval do Rakúska, kde ho odsúdili vďaka intervencii Iľju Erenburga iba na verejné pokarhanie. Vo svojej tvorbe Milo Urban obohatil tradičnú tematiku slovenskej dediny o hlboký psychologický rozmer. V popredí jeho próz nie je dej, ale vnútorné konflikty postáv, ich psychológia determinovaná divokou prírodou a spoločensko-vzťahovými normami vidieka. Autor je známy svojimi dielami Výkriky bez ozveny, Hmly na úsvite, V osídlach, Kto seje vietor, Zelená krv. Dej románu Živý bič sa odohráva v chudobnej horniackej dedine Ráztoky koncom I. svetovej vojny. Eva Hlavajová, ktorej muž je na fronte podľahne zvodcovi notárovi Okolickému a pod tlakom dediny spácha samovraždu. Adam Hlavaj po návrate domov zvádza vnútorný boj a rozhodne sa nepomstiť sa zvodcovi. Ako prvý nachádza "stratené ruky" a stáva sa ústrednou postavou prebúdzania vidieckej pospolitosti k aktívnym činom. Televízna adaptácia románu sa mohla obmedziť iba na niektoré motívy rozsiahleho románu, napriek tomu vznikol pozoruhodný dvojdielny film - filmová balada, ktorá rozpráva o následkoch prvej svetovej vojny na život hornooravskej dediny, kde sa rozpadávajú rodiny, pretože ženy ostali bez mužov, najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofy a je vystavená tlaku uhorskej moci. Režisér Martin Ťapák už vo svojom ranom diele potvrdil svoje smerovanie k symbolicko-lyrickému a baladickému rozprávaniu príbehov. Do hlavných úloh obsadil výkvet slovenského herectva: Vieru Strniskovú, Emíliu Vášaryovú, Štefana Kvietika, Mikuláša Hubu a iných. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (44)
Osud jedince i celé dědiny v těžké době. Každodenní bič, jenž nevynechává nikoho, využívání moci či svého postavení, ale i trest z davu, přinášející oběti...i ty dobrovolné. Tato malá dědina může být příkladem bezmoci i zlovůle mocných vládců. Bezchybné obsazení a silné individuální příběhy. Pro československé fajnšmekry určitě zážitek. ()
....tak 21 rokov po vojne vznikol na Slovensku protivojnový film na motívy kolaboranta Milo Urbana (šefredaktor novín Gardista v rokoch 1940-45,ktorý propagoval myšlienky nemeckého fašizmu počas druhej svetovej vojny na Slovensku).Tomu sa teda povie PARADOX.Zaujímalo by mňa aké protivojnové dielo by napísal z obdobia druhej svetovej vojny.........Filmu sa až na pár prehnane patetických scén nedá nič vyčitať aj keď kniha je lepšia -pôsobí silnejšie a sú tam viaceré témy rozvinuté a nie také "ufiknuté" ako vo filme.PS: pre prof.Fraňovú - s odstupom času si myslím,že môj referát o tomto diele mal naviac ako na dvojku :) ()
"Chceš vedieť kto ti skántril ženu?..." Živý bič právom patrí medzi najlepšie slovenské filmy, z dedinského prostredia určite a môžem ho pozerať opakovane. Hraje v ňom výkvet slovenského herectva, scenár i réžia je na vysokej úrovni a čiernobiela farba filmu výborne sedí. Pri vrcholných dielach slovenskej kinematografie veľmi často spolupracoval skladateľ Z. Liška. Tu pravdepodobne pre pracovnú vyťaženosť nestíhal, ale jeho zástupca sa za výsledok rozhodne hanbiť nemusí. Na dedinskej atmosféra má hudba veľký podiel. Obraz dediny bez chlapov, plný žien, detí a starcov výborne dopĺňajú neherci v krátkych záberoch, v ktorých dokážete čítať vyčerponosť a bezradnosť. Do filmu výborne zapadol i J. Majerčík v roli veterána z 1. svetovej vojny, ktorý sa vrátil bez ruky a nemý. A Viera Strnisková? To bola božská herečka..."Syna mi vráť!..." Filmová verzia - 80%. Dvojdielna tv verzia - 100%. ()
Živý bič mi jednoducho nesadol. Nie je to zlý film a rozhodne sa jedná o jeden z najatmosferickejších filmov z dedinského prostredia aké som videl. Biathová kamera, robí z každého záberu ódu na dedinský život a každý jeden záber je fantasticky komponovaný. Ťapák má samozrejme skúsenosti z dedinských prostredím a neustále sa k nemu vracia. Už v tomto filme je vidieť, že má pre budovanie scén cit a k tomu všetkému mu sekudnujú fantastický herci na čele z Kvietikom a Majerčíkom. Lenže Mila Urbana a jeho živý bič som jednoducho nemusel. Tam kde ma filmársky Drak sa vracial prekvapil oproti predlohe, tam živý bič nesklamal, ale ani neprekvapil. Knihu som nedočítal a s filmom som mal strašne problémy. Najhoršie na tom je, že všetky zložky sú dokonalé, len mne jednoducho vadia tie neskutočne infantilné výkriky do prázdna, ktoré majú byť akože výkriky zúfalstva. neveril som tomu a preto som sa nedokázal ani s jednou postavou stotožniť. Mrzí ma to, ale nemohol. ()
Film z dedinskeho prostredia, kde chyba muzska cast populacie, kvoli svetovej vojne. Nestrhne to dostatocne, a film nema dostatocne vysperkovane dialogy, oproti povedzme Kladivu na Carodejnice. Na 60-ky ide stale o kvalitu, ale Bielikov Majster Kat je o cosi lepsi /ta neopakovatelna osmanska cast filmu, to boli proste vizualne orgie/, alebo vyssie u mna je aj film Ostre Sledovane Vlaky s Menzelom na reziserskej stolicke. 58 % ()
Galéria (10)
Zaujímavosti (6)
- Námet filmu nemohol byť dlho sfilmovaný, nakoľko autor románu bol v časoch Tisovho režimu šéfredaktorom denníka Gardista. (Raccoon.city)
- O tomto filme sa režisér Martin Ťapák vyjadril, že v rámci jeho tvorby je preňho najobľúbenejší. (Marina111)
- Natáčalo sa v lokalitách Huty, Orava, Oravský Biely Potok, Zuberec, Oblazy, Kvačianska a Ráztocká dolina. (Raccoon.city)
Reklama