Majster kat

„Pánboh má truhlicu na každú opicu.“ Ono je to vec očakávaní. Čakal som pochmúrny, pesimistický čierno-biely historický príbeh, depresívnu, ťažko psychologickú a realistickú štúdiu kata. Ako sa cíti, keď robí to, čo robí? Ako ho vnímajú dedinčania? A čo jeho rodina?. Čakal som strhujúce sólo monštruózneho Vlada Müllera (Medená veža). Proste som čakal "katovské" Kladivo na čarodejnice. Dočkal som sa (relatívne) bezstarostnej pestrofarebnosti á la Posledná bosorka s nevýrazným výkonom Štefana Kvietika (Medená veža), neveľmi dobre napísaného scenára (prvá polovica je taká turecká, až som myslel, že omylom pozerám Alibabu a štyridsiatich zbojníkov) a montypythonovskými zvratmi (vražda za bozk). Müller sa predstavuje v prekvapivo vedľajšej, miestami až komickej (!) úlohe. Prečo sa film volá podľa neho, keď o ňom vôbec nie je? O kom ale vlastne je? O nikom... a o všetkých. Hereckú česť nakoniec zachránil jeho citlivý syn Emilko v parádnom podaní Petra Debnára, ktorého chcete nenávidieť, ale nemôžete. Paradoxne mi do uší vrážali slová ako loptoš, hovädo sprôstô, takôto, čo je síce krásne slovenské, ale zároveň to pôsobí absurdne. (19.02.2010)

naozaj je zahambujúce zistenie, že skutočne dobré slovenské filmy sa žiaľ točili už veľmi veľmi dávno. majster kat je toho dôkazom. unikali mi však niektoré skutočnosti ako skoro filantropia tureckého pašu, to ako sa z rybára a hlavne z kata stali takí páni. strhujúce herecké výkony, výprava však vynahradia všetko. (10.01.2010)

Neviem, či je správna moja predstava o historickom filme, ako o filmovými prostriedkami stvárnenej historickej udalosti alebo o filme, ktorého dej sa odohráva v istej historickej dobe, ako to bolo v tomto prípade. Každopádne to bol veľmi slovenský film so všetkými kladmi (herci) aj zápormi (taký malý trochu naivný veľkofilm, ktorý poteší domácich divákov a tým aj končí). Dá sa na to pozrieť aj v súčasnosti, len treba občas prižmúriť oči a byť veľkorysý. (05.10.2020)

"Napi sa!(slivovice) . Nemôžeš čo?, lebo by si zdochol!..." P. Bielik ma ešte nikdy nesklamal a nech sa pustil do čoho chcel vždy mu to vyšlo. Jeho facky a kopance vo filmoch vždy bolia, na to si on potrpel, preto ma každá pobaví. Príbeh zaujme takmer každého, pretože svojou štruktúrou, postavami a rozložením síl dobra a zla pripomína klasickú rozprávku a Bielik sa tomuto prirovnaniu ani nebráni a priznáva to. Film je plný vtipných hlášok, bavil som sa neskutočne. Herecky tu dominuje absolútne fantastický Vlado Muller a tesne za ním výborný Š. Kvietik. Film je tak krásne farebný až mi pripomínal slávne hollywoodske historické trháky zo 60-70-tych rokov. Majster Kat je slovenská klasika a právom patrí k tomu najlepšiemu , čo u nás vzniklo. Po takomto filme som vždy hrdý na to produktívne obdobie pred 89 rokom. Vtedy sme filmy robiť vedeli, dnes to nejde. 100%. (16.06.2013)

Vstupní kód k mistrovskému katu je dosti prostý - vnímat film jako dobovou kostýmní pohádku pro dospělé. Nejedná se o historické drama v pravém slova smyslu, které by představilo nějakou konkrétní událost nebo postavu. Jde o vlastní scénář zasazený do konkrétní doby nadvlády Turků. I když jde v zásadě o rozpor mezi dávnými přáteli, jako protipól rybáře vnímám prosťáčka Emilka. Podobně jako v O myších a lidech Johna Steinbecka nebo obr Ursus v Quo Vadis dotváří příběh synek silných paží a mdlého rozumu. V první části snadno zmanipulovaný otcem, v druhé zaslepený láskou k půvabné Agajce. Zlo tu není zosobněno pouze v postavě kata, ale přechází z otce na syna, který je jím od malička sycen a ve své prostotě se mu neumí postavit. Rybář představuje spravedlnost, jeho dcera je obrazem nevinnosti. Zásadní otázka - jestli zlé řemeslo děděné z otce na syna dokáže pokřivit charakter člověka nebo zda by ho mohl vykonávat i člověk pokorný a mírumilovný - zůstává nezopovězena. (24.03.2015)