Réžia:
John FordKamera:
George SchneidermanHudba:
Samuel KaylinHrajú:
Will Rogers, Tom Brown, Anita Louise, Henry B. Walthall, David Landau, Rochelle Hudson, Roger Imhof, Frank Melton, Charley Grapewin, Berton Churchill (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Děj se odehrává na malém městě v Kentucky v roce 1890. Soudce Priest, veterán americké občanské války, se musí postarat nejen o spravedlnost, ale i o sňatek svého synovce.
Film je založen na díle spisovatele Irvina S. Cobba, kde se poprvé objevila zidealizovaná postava soudce Priesta.
(ČSFD)
Recenzie (10)
(1001) Film skoro nesnesitelně zestárlý, film absurdně danou dobu zkreslující. Už úvodní text a srdceryvná hudba mě měly odradit, ale film je na seznamu 1001, tak co se dá dělat, musela jsem se podívat. Občas si vážně kladu otázku, proč vůbec respektuji vkus lidí, kteří jako "must-see" označili i tento film. ()
Judge Priest je zaujímavejší svojou epizodickou štruktúrou, rozprávkovo zobrazeným juhom a hlavným predstaviteľom, ako dejom. Ten sa uberá raz tam, potom zas onam. A možno je to dobre, že sa od istého momentu prestaneme zaoberať milostnými pletkami spojenými s medzigeneračnými problémami a dostaneme sa do súdnej siene. Sudca Priest je postava, ktorá má v mestečku potrebný nadhľad, nikoho priveľmi nesúdi, i keď mnohí, vrátane jeho sestry by si zaslúžili možno aj morálne odsúdenie. Tým mi bol sympatický, ak by sa každá kapacita chovala aj dnes podobne, bolo by nám možno tak rozprávkovo, ako ľuďom na filmovom, čiže maximálne fikčnom juhu USA 19. storočia. No a ten černoch, ten by dnes cenzúrou neprešiel, takže jeho dementné výstupy mi pripadajú príjemne politicky nekorektne vtipné. ()
Jižanská soudně fordovská fraška. Hodně sentimentu, málo skutečného humoru. Pár otřepaných gagů a pěkných písniček komedii ze 30. let nespasí. ()
Snímok vo svojej podstate nudí a čas sa na ňom nemilosrdne podpísal. Avšak dáva toľkú dávku pozitívnej energie, že spomenuté negatíva nestíhajú. ()
Človečina hrou, alebo ako sa dá viesť príbeh s vtipom i vážnosťou. Najzaujímavejšou postavou je samozrejme onen sudca, troška prostoduchý, málovravný ťuťko, ešte k tomu alkoholik utekajúci pred realitou a samým sebou. Taká tá postava sumarizujúca zrkadlo spoločnosti. Jeden za všetkých. Pekne poeticky zaaranžované a nasnímané. Veľmi vkusné dielko, také na odreagovanie a nasvietenie sa k počiatkom zvukovej éry. ()
Snímek mě moc nebavil, nic moc mi neřekl. Vtipné to zase tak není a herecký výkon černocha Stepina Fetchita to nezachraňuje natolik, aby se dalo mluvit o obdivuhodném kusu. John Ford má jednoznačně mnohem lepší filmy než tuhle komedii. ()
Taka ta ta US juzanska sudcovska fraska, citit z toho clovecinu na kilometre, ale v roku 1934 vtedy este 40 rocny John Ford ako filmar iba zacinal a najvacsie kulty mal natocit. Zostarlo to jaxvina, priemerne hodnotenie davam za namakane zobrazenie Juhu USA . 49 % ()
Divadielko, v ktorom postavy teatrálne prehrávajú, rozprávajú podivne štylizovanou, kvázivtipnou rečou, ktorej nie je rozumieť a chovajú sa prihlúplo. Ako komédia tento film zlyháva, snaha o humor tu je strašne nasilu. O nejakom ucelenom príbehu ťažko hovoriť, tie motívy sú tuctové, povrchne spracované. A korunu tomu všetkému dáva hrozne patetický južanský patriotizmus, kde černosi sú zobrazení ako cvičené opičky, alebo ako retardovaní. A prečo až 2 hviezdičky? Dýcha z toho isté čaro klasiky, aj keď už značne vyprchané. ()
Ufff... tedy jak mohlo v době kdy exceloval Chaplin a bratři Marxové se svými komediemi vzniknu takovýhle zvláštní patvar... jak píše Pedestrian, vtipy zpočívající na sentimentalitě a obrázku rozmarného, leč šťastného Jihu jsou chvílemi dost bizarní, zvlášť když si člověk uvědomí, že absolutně popírá dobovou rasovou segregaci, nezvdělanost a místo toho dává na odiv jakousi bodrost a smysl pro počestnost. Film je koukatelný, ale jen s opravdu velkým nadhledem. ()