Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Ľudovít Štúr patřil k předním slovenským buditelům, zabýval se zejména spisovným jazykem. Snímek Jozefa Zachara, který o něm pojednává, sice vznikl v roce 1968, avšak ani v nejmenším neodráží jeho kvas. Vznikl uctivý životopis klasického střihu, hlavního hrdinu zachycuje v revolučním roce 1848, kdy Štúr vstoupil jako poslanec do Uherského sněmu. Téměř učebnicově prožívá nejen složitá dilemata v politice, ale také složité zákruty v milostných citech. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (15)

tonho 

všetky recenzie používateľa

Oficiálny text distribútora je podľa môjho názoru trochu zavádzajúci, keďže v prípade filmu Niet inej cesty sa nejedná o klasický životopisný film. Ľudovít Štúr je síce hlavnou postavou filmu, ale dej filmu skôr ako jeho život opisuje revolučné udalosti z rokov 1848 – 1849, hlavne ozbrojené povstanie Slovákov proti politike Pešti. Film je čiernobiely a je nakrútený v širokouhlom formáte. Je druhým kolibským filmom režiséra J. Zachara, tým prvým bola komédia Zmluva s diablom, ktorú nakrútil rok pred tým. Snímka zrejme vznikla pri príležitosti okrúhleho (120. výročia), ktoré uplynuli od ozbrojeného povstania Slovákov v roku 1848. V tomto revolučnom roku sa odohráva aj iný kolibský titul nakrútený v roku 1968 – Bielikovi Traja svedkovia. V hlavnej úlohe Ľudovíta Štúra sa predstavil Štefan Kvietik, jeho lásku Adelu Ostrolúcku si zahrala Emília Vášáryová , jej otca, grófa Ostrolúckeho stvárnil František Dibarbora. Ivanovi Rajniakovi sa ušla postava J. M. Hurbana, v menšej úlohe J.V.Friča sa mihol český herec Josef Laufer. Exteriéry filmu sa natáčali aj vo Viedni, kde sa časť filmu odohráva. Film ma nenadchol, ale ani nesklamal, pri jeho sledovaní som mal pocit, že mám pred sebou učebnicu dejepisu. Ide o zabudnutý titul, ktorý tak trochu právom zapadol prachom. ()

majo25 

všetky recenzie používateľa

Zaujímavý historický snímok, ktorý sleduje našich národných buditeľov v boji za takmer nemožným. Určite to nie je životopisný film o Štúrovi, aj keď on v ňom má hlavné slovo. Na záver sa vo filme objavujú bojové scény, kde sa títo naši buditelia spolu s obyčajným ľudom stávajú dobrovoľne bojovníkmi revolúcie, a nielen obrazne. Nemyslím si však, že obsadenie Kvietika bol ten najlepší nápad, len ťažko som si naňho zvykal. A na koniec len konštatovanie, že hoc sa drží historických reálii a nenájdeme v ňom ani kúska socialistickej agitky, z témy sa dalo vytrieskať aj viac. ()

Reklama

Flego 

všetky recenzie používateľa

Tvorcovia sa podujali natočiť romanticko-historický film o revolučnom roku 1948 a láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej. Celý príbeh pôsobí do veľkej miery ako sfilmovaná učebnica dejepisu, istá rezignácia na tvorcovský umelecký vklad je poznateľná, čo je na škodu. Strohý snímok však nikomu neublíži, ale ani nenadchne. ()

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Tiež sa pýtate, prečo jediný skutočný veľkofilm, zaoberajúci sa životom Ľudovíta Štúra nie je podobnou klasikou, ako Bielikov Jánošík? Obsahuje totiž vskutku veľkolepé scény, viacero bitiek, panorámy armád a veľkú lásku našich dejín, o ktorej sa učíme aj na školách. Po pozretí pochopíte. Za prvé Štúr je tu skôr iba jedna z postáv, ktorá tu zobrazeným príbehom až tak nehýbe, všetko je točené príliš na akademický efekt, bez života. Film napríklad skončí bez poriadneho vyvrcholenia, veľmi náhle. Rovnako všetky vzťahy tu sú zobrazené veľmi skratkovito a dej mi pripadal mierne zmätočný. Je to škoda, možno by stačil už len lepší strih a dlhšia stopáž, ktoré by všetko lepšie dramaturgicky prepojili. ()

01Zuzana10 

všetky recenzie používateľa

Život jedného tvorený z čriepkov života mnohých. Film veľmi zaujímavo zachytáva motivácie, túžby, obavy i nepriamych účastníkov revolučného diania- aby starenke vojaci nezničili variaci sa lekvár, revolúcia kazí business ženám ulice, hrajúci sa chlapci napodobňujúci vojenskú kapelu, žena kritizujúca vojakov spievajúcich po nemecky prepletajúca slovenčinu nemeckým "ach so", rabujúci povstalci, pomsta vojakov, nedbalosť polície o situáciu, tá má prácu za každého režimu, skaza revolúcie očami Štúra... Čriepky životov je však občas náročné pospájať do deja, porozumieť premenám- prečo revolucionári bojovali s či proti Maďarom a Rakúšanom. Táto náročnosť, zložitosť vyznať sa v postavách spolu s úsilím pochopiť hutné dialógy však našťastie spôsobili potešenie vďaka zaujímavej zápletke.___ Rozmýšľala som, prečo bol film zakázaný. ( Pár vždy platných výrokov: "Moc uznáva iba poslušnosť, slepú poslušnosť bez myšlienky." "Či to vždy tak bolo, že sa okolo politiky motalo toľko pochybných existencií?" "A nech sa naši ľudia neukazujú v uniformách. Mám rozkaz, aby Ríša vyzerala, ako slobodný štát.")___ Nezvyčajná atmosféra podporujúca zápletku, vizuálna pôsobivosť i opakujúce sa krásne hudobné motívy zanechali hlboký zážitok. ()

Galéria (4)

Zaujímavosti (3)

  • Natáčanie prebiehalo v nasledujúcich lokalitách: Beckov, Bratislava, Jablonica, Jelka, Jur pri Bratislave, Kuželov, Lednice, Manínska úžina, Myjava, Sobotište, Stupava, Vozovice a Viedeň. (Raccoon.city)
  • Film patril medzi takzvané "trezorové" a bol ako jediný premietnutý v roku 2006 na celonárodnej spomienke na 150. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. (Raccoon.city)
  • Pred úvodným titulkami sa ukáže text z knihy Mikuláša Dohnányho "Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848". (Raccoon.city)

Reklama

Reklama