Orlie pierko

Pokračovanie Medenej veže recyklovalo hlavný hudobný motív, postavy a zliezlo nadol nielen z hory do doliny ale aj kvalitatívne. Pritom to tak nemuselo byť. Takmer 2/3 času ukazujú postupný rozklad ľudí, ktorým zobrali zmysel žitia. Pašovacie fóriky sú len unavenou reakciou smutných chlapov. Umelecká filmová štúdia postupného alkoholického rozkladu sklamaných a mocou utlačených by bola skvelou poctou všetkým potácajúcim sa troskám, ktoré kedysi zažívali hviezdne hodiny, a ktorých sú plné odumierajúce stredoslovenské dediny. Podanie pomocnej policajnej ruky sľubne sa rozvíjajúci motív spoľahlivo znormalizovalo. (25.04.2005)

Pokračovanie slovenského veľkofilmu Medená Veža (1970). O málinko slabšie, ale nedalo sa hodnotiť horšie. Rovnako ako prvý diel, je možné označiť tento film za jeden z najlepších slovenských filmov. Celkom dobrý scenár, nádherná príroda, zaujímavé osudy hlavných predstaviteľov, ale najmä neúprosný boj medzi dvojicou chatárov a neústupčivým nadporučíkom Pardelom, musí svojou dramatickosťou upútať každého diváka. Brilantné výkony podali najmä hlavní predstavitelia Ivan Rajniak a Ivan Mistrík. Škoda že v tomto pokračovaní už nieje Pirin (Štefan Kvietik) a často rozmýšľam, aké by to bolo, keby bol aj v tomto dieli. Bolo cítiť z dvoch kamarátov, že im ich priateľ chýba a celkovo bol preto tento diel viac taký depresívnejší. V závere komentáru pochválim "Fantomasovskú závodnú scénu" ktorá proste nemá chybu a v dnešnej dobe vie riadne pobaviť. Rovnako ako škodovečka, ktorá vytiahla 140km/h. (17.10.2019)

Nálada je celkom iná ako v Medenej veži, samozrejme chýbajú herci, ktorí sa tu už nemôžu objaviť. Miesto femme fatale namiesto Vášáryovej zaujalo mladé dievča zaťažené na starších mužov a nezostane len pri silných rečiach. Film si sám zo seba robí trochu paródiu a tak tu okrem bitky a šaškovania hlavných postáv dostala veľa priestoru dvojica buzerujúcich hraničných policajtov, z ktorých ten charizmatickejší vie prísť k rozumu v správnej chvíli. Pašovanie môže byť aj hobby a zbierka telegramov bude buď kompletná alebo sa príbeh môže skončiť úplne idylicky, čo si ja vyberám ako veľmi príjemný záver. –––– V Bratislave je v lete taká horúčava, že tam ľudia ležia prilepení na asfalt. –––– Tie dnešné dievky, bože môj, to by ti aj samo od seba vliezlo do postele. (30.12.2013)

Úprimne neviem, prečo má toto pokračovanie podstatne nižšie hodnotenia ako Medená veža. Možno tu nebol taký vážny rozprávač s vetami typu "Ako veľa sa nadrieme, kým o všetko prídeme." a podobne, pretože sa tu ani nestali také zásadné (rozumej smutné) veci, ako v prvom príbehu. Ale aj tak si myslím, že presne viem, čo tým chcel autor povedať. Išlo o tápanie dvoch kamarátov po strate tretieho; a takisto tápanie pri hľadaní nového zmyslu existencie, keď im bol odobraný ten predošlý, v podobe obľúbenej práce kúsok od neba. A občas som tu našiel presne to, čo mi v prvej časti chýbalo. Genius loci bol napríklad vo väčšej miere, pretože sa hlavní hrdinovia občas premiestnili z tej ich vtáčej búdky aj do doliny či lesa, a tak sme si mohli Tatry lepšie prehliadnuť. Že sa tentokrát nešli všetci zblázniť z jednej ženy, ale žena z jedného z nich, vnímam ako úmysel. A po smrteľne vážnej jednotke, v podstate aj ako príjemnú zmenu. Tak ako aj celú náladu filmu, v ktorom je síce "len" viac menších udalostí, ale taký by bol asi aj prirodzený vývin osobností v reálnom živote, po tom všetkom, čím si už prešli. Dokonca by som povedal, že sa mohli krotiť ešte viac. Boli to proste živly a ja som im to závidel. (06.04.2014)

Dosť zbytočné pokračovanie dokonalej Medenej veže. Hrdinovia Orlieho pierka majú síce vybudované sympatie z predchádzajúceho dielu, ale druhý príbeh postráda jeho sviežosť - je to už len pesimistickejšia varianta, ktorej pôsobivosť je len nostalgiou za lepšími časmi MV. Stále však zábavnejšie ako tretí počin Stratená dolina. (05.05.2005)