Maxwell

Film je o rodákovi z Československa Abrahamovi Leib Hochovi, neskôr Ján Ludwig Hoch, Ivan du Maurier ale aj Leslie Jones a nakoniec ostal pri mene Ian Robert Maxwell. Ja som vôbec nemal zámysel ísť do tohto príbehu. Najskôr ma zaujal holokaust na Maxwellovej rodine (zahynulo v koncentrákoch viac ako 300 jeho príbuzných), ale v ďalšom štúdiu jeho služby v československom zahraničnom vojsku som narazil na termín „Vzbura československých vojakov v Cholmondeley“, ktorej aktérom bol aj Maxwell (vtedy sa volal Ján Ludwig Hoch ) a keďže som o tejto udalosti doposiaľ nepočul začal som rozsiahle pátranie. Neuveríte, ale o tejto udalosti je len veľmi málo známych faktov. Rozhodol som sa aspoň niečo z toho vysvetliť. Atmosféra u československých vojenských jednotiek najskôr vo Francúzsku a potom vo Veľkej Británii je vo všetkých dokumentoch zobrazovaná v idylických farbách ako miesto priateľstva a vzájomnej solidarity. Ale situácia bola úplne iná. Po vzniku Slovenského štátu a okupácii českej časti bývalej republiky odišli do zahraničia tisíce mužov, ktorí sa odmietali zmieriť s nacistickou nadvládou. Ich cesty viedli do Poľska, na Balkán ale aj francúzska armáda vytvorila pre Slovákov a Čechov viac než tri tisícky miest v slávnej Cudzineckej légii. 3. septembra 1939 Francúzsko vstúpilo do vojnového stavu s Nemeckom, našich vojakov z légii prepustili a dala československej armáde k dispozícii vojenský tábor v Agde. Tu vznikla prvá naša jednotka 1. československý náhradný prápor, vznikol 28.9.1939 a na ďalší deň aj 1. československý peší prápor. Tu sa začali prvé vážne problémy. Francúzske velenie tábora sa nestotožnilo s účasťou našich vojakov v tomto tábore. Československí vojaci spali v horších podmienkach ako väzni v nemeckých zajateckých táboroch. Po zmobilizovaní československých občanov žijúcich vo Francúzsku sa 15.1.1940 vytvára 1. československá pešia divízia (veliteľ generál Viest). 27. mája 1940 divízia už mala 11 405 osôb. Z toho polovicu tvorili Slováci, ale zastúpenie vo veliteľskom zbore tvorili iba 10% (62 dôstojníkov a 11 rotmajstrov). Nastavali problémy aj v tábore, francúzska vojenská polícia používala voči našim vojakom aj dôstojníkom fyzické tresty, obdobne zachádzali českí dôstojníci so slovenskými vojakmi, vydali zákaz hovoriť nemecký, maďarský, židovský a neplnenie tohto rozkazu sa fyzicky trestalo. Československá armáda vo Francúzsku bola šovinistická. V mužstve bolo tiež veľa ľavicovo orientovaných veteránov zo španielskej občianskej vojny. Keďže vieme, že porážka Francúzska bola veľmi rýchla, naši vojaci sa zapojili len do ústupových bojov a po podpise prímeria medzi Francúzskom a Nemeckom začala sa evakuácia aj našej jednotky do Veľkej Británii. Z Francúzska ale odchádzali iba tí vojaci, ktorí chceli pokračovať v boji. A tak bolo presunutých takmer 5000 československých vojakov a z toho tisícka letcov z celkového počtu jednotky 13 614 osôb. 1.7.1941 oficiálne vznikla v Liverpoolu 1. československá samostatná brigáda . Ihneď sa začalo s výcvikom, ktorý mal katastrofálnu úroveň. Keď sa jednotka premiestnila na panstvo do Cholmodeley ihneď tu začala vzbura . Ďalšiu službu v československom vojsku odmietla celá sedmina jeho stavu. Padali obvinenia z antisemitizmu, nacionálneho šovinizmu, šikanovania, hrubosti, neschopnosti niektorých dôstojníkov, z organizačne nezvládnutej evakuácii našich vojakov. Vzbura mala ideologické pozadie, medzi vojakmi pôsobila komunistická propaganda, vedená predovšetkým interbrigadistami bojujúcimi v Španielsku ale aj antisemitské prístupy veliteľského zboru. Vzbúrenci požadovali odstránenie reakčných veliteľov a celkovú očistu buržoázneho vedenia zahraničného odboja. Keď velenie brigády vyzvalo mužstvo, aby vystúpili tí, ktorí sa nehodlajú ďalej podriaďovať ich rozkazom, vystúpilo 539 vojakov a z toho 350 Židov. Na základe rozhodnutia ministerstva obrany exilovej vlády boli dňom 27. júla 1940 všetky tieto osoby zbavené svojich hodnosti a vylúčené z československej armády. Prevzali si ich britské úrady a umiestnili ich v internačnom tábore v Ostwestry. Táto kríza v armáde bola najväčšou v našom zahraničnom odboji. Medzi vystúpenými vojakmi bol aj 17 ročný Abraham Leib Hoch v tej dobe nosil meno Jan Ludwig Hoch. Aký bol jeho ďalší osud? Slúžil najskôr ako seržant Ivan du Maurier v Pioneer Corps britskej armády (vojenský britský pomocný ženijný zbor), nasadzovaný boli pri obranných stavebných prácach. Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom, bolo tým vojakom umožnené opätovne vstúpiť do ozbrojených síl. Väčšina z nich využila ponuku britských ozbrojených síl. Aj náš hrdina pokračoval v boji proti nacistom v 43. Wessexskej divízii s severnej Afrike, zúčastnil sa vylodenia v Deň D na pláž Gold a zúčastnil sa oslobodzovania západnej Európy. V januári 1945 velil guľometnej čate v boji v Porýní. Je mu udelený Vojnový kríž za odvahu, odovzdáva mu ho poľný maršal Montgomery a je povýšený na kapitána. Opäť si zmení meno na Leslie du Maurier a slúži u jednotky, ktorá vypočúva nacistických vojnových zajatcov a pracuje v prospech tajných služieb a Mossadu. (19.07.2019) (menej) (viac)