Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Skutočný príbeh z obdobia 2. svetovej vojny. Hanna Szenes (Maruschka Detmers), Židovka, sa vzoprela rastúcemu antisemitskému napätiu v rodnej Budapešti a opustila vlasť i rodinu, aby pracovala vo vtedajšej Palestíne, kde ju naverbovalo britské letectvo (RAF). RAF vycvičí dobrovoľníkov a vysadí ich na padákoch nad ich rodnými krajinami, ak súhlasia, že pomôžu zostreleným letcom uniknúť z nepriateľského územia. Uvedomujúc si, že by to mohla byť samovražedná misia, Hanna prijme úlohu, pretože má pocit, že jej rodinu, ktorá je stále nažive v Budapešti, môžu čoskoro nacisti odviesť do táborov smrti. Počas svojej misie je Hanna zajatá nacistami a nakoniec podstúpi dlhý, mučivý proces vypočúvania. Jej odvaha a nezlomná vôľa napriek mučeniu, strachu a smrti z nej urobí inšpiráciu pre spojencov a svet. (Biopler)

(viac)

Recenzie (3)

Volodimir2 

všetky recenzie používateľa

Chana, Hannah alebo Anikó Szenes v roku 1941 nastúpila do Kibbutz Sdot Yam a pripojila k Haganah, polovojenskej skupine, ktorá položila základ Izraelských obranných síl. V roku 1943 nastúpila do britskej jednotky pre špeciálne operácie (SOE). 15. marca 1944 Senesh a niekoľko jej spolubojovníkov boli vysadení v Juhoslávii na pomoc spojeneckým pilotom zostrelených nad týmto územím. Ona si ale vytýčila cieľ pomôcť maďarským židom, ale po prekročení maďarských hraníc z vysielačkou bola zatknutá. Z ďalšieho diania okolo nej mám zmiešané pocity. Nemala kontakt na domáci odboj, ako jediná z kontingentu vysadeného v Juhoslávii prekročila maďarské hranice aj napriek zákazu ústredia, neprezradila kódy pre kontakty (neviem či boli tak nesmierne dôležité), väčšina scén z filmu boli vymyslené (oslobodenie transportu väzňov smerujúceho do Osvienčimu). Mám pocit, že sa umelo vyrobila martýra židovského pôvodu. Film bol natočený podľa zápiskov z jej denníka a zo spomienok Yoela Palgiho, ktoré uvádza v románe Veľký vietor príde. ()

Galéria (13)

Zaujímavosti (1)

  • Film získal smíšené recenze a ze strany výsadkářů si vysloužil kritiku. Re'uven Dafni jej označil za směšný a dodal: „Některé scény ve filmu byly naprosto smyšlené, jako třeba ta, v níž došlo k osvobození vězňů z transportu směřujícího do Auschwitzu, a kde partyzáni jezdí na velkých krásných koních. Když jsme byli v Jugoslávii, partyzáni byli tak hladoví, že kdyby měli takové koně, tak už by je určitě dávno snědli.“ (SeanBean)

Reklama

Reklama