Nebo, peklo... zem

Tak neviem, či film neohodnotiť vyššie, keďže sa mi relatívne páčil a som Slovák. Lenže ja sa nikdy nedokážem zmieriť so scenáristickou barličkou, akou je nepravdepodobná náhoda. No a v Nebi je ich teda požehnane. Vlastne sa vyskytnú vždy, keď začne dej stagnovať. Nie je to len problémom tohoto slovenského filmu, ale skôr problémom našej kinematografie všeobecne. Nemám však problém s autenticitou, i keď je značne pochybná, lenže myslím si, že zahraničné filmy vnímame autentickejšie iba vďaka tomu, že tamojšie prostredie nepoznáme. Klára sa chová často z mužského pohľadu nelogicky, ale to je pre nás mužov logické, pretože je žena. A zaujímalo by ma, čo bolo na tom lekárovi tak neodolateľné, že ho chcela každá do postele. Všetkým mojim známym ženám by pripadal extrémne slizký. Záver vyšumí bohužiaľ do stratena bez ohľadu nato, čo chcela režisérka povedať. (24.07.2014)

Hľadanie samej seba hlavnej predstaviteľky Kláry je zasadený do kompaktného diela, kde sa využívajú klasické postupy pre podobný typ filmu. Vzťah, nevera, rozchod, zopár epizódnych odbočiek, nový vzťah, poučenie. Na začiatku je zvolené rýchlejšie tempo, ale čím ďalej sa Klára zaplieta do životných situácií, tým sa tempo spomalí - a našťastie si ho drží až do konca. Ak si divák zvykne na toto tempo, dokáže lepšie vnímať hrdinkine pocity a nálady. Pekné mi pripadali sekvencie plávania pod vodou, hlavne pokus o vynorenie sa. O to viacej mi pripadali zbytočné scény ( smrť ) a hlavne mentorská scéna s Kornom na záver. To je divák naozaj trubka, že nič nechápe ? Nebo, peklo... zem je pekná metafora Klárinho života a je len na škodu, že sa nedokázal zbaviť zbytočných scén. (09.04.2010)

Vzdy sledujem kazdu sracku, co vznikne v tunajsich koncinach s dobrou vierou, ze snad este sme schopni natocit aspon nieco na sposob Vlcich Dier/Svaka Ragana alebo nedajboze kult typu Klaivo na Carodejnice. A vzdy sa s kazdym novym filmom totalne sklamem. Vzdy a furt a zasa sklamanie. Reziserka Laura Sivakova a jej Nebo-Peklo-Zem je zas len dalsi z rady podpriemernych/priemernych filmov, ake tu mozeme lopatami prehadzovat. 7 % (20.03.2013)

„Najlepšie veci zažiješ, keď sa prestaneš báť.“ Na jednej strane chápem sťažnosti divákov, že na Slovensku stále robíme len „malé drámy o ľuďoch“. A treba povedať, že pokiaľ majú byť výsledkom sračky á la ROZHOVOR S NEPRIATEĽOM s Alexandrom Bártom, potom skutočne radšej nemať žiadnu kinematografiu. Ak sa ale dráma vydarí, čo je na nej zlé? Netreba na ňu obrovský rozpočet a ponúkne kvalitný psychologický scenár a kvalitné herecké výkony. Netvrdím, že NEBO, PEKLO... ZEM je zázrak, tých jazerných filozofických scén je troška veľa (ale zasa sa Zuzana aspoň často vyzlieka...) a od konca som čakal viac (nástup Jiřího Korna zaujal, no po ňom som čakal dramatickejšiu bodku) a scenár sa nevie rozhodnúť, či má vypovedať o nevere, rodičoch, deťoch, sestrách, bratoch alebo balete. Je to príbehovo zbytočne neukotvené a to sa mi na slovenských scenároch nepáči: stále sa snažia pochytať v jednom filme čo najviac králikov (viď. podobne nezmyselne prekombinované ŽENY MÔJHO MUŽA so Studenkovou). Tak či tak, výsledok ma bavil, Kanóczová na to má (ale mala by si čím skôr nájsť „svojho“ režiséra, ktorý z nej vytlčie niektoré jej herecké zlozvyky, ktoré všade opakuje, napr. jej spôsoby „prejavu hnevu“), Latinák na to má, aj Ivan Martinka na to má, má to peknú kameru, solídne dialógy, uchádzajúce postavy a Kanóczová je viac nahá, ako oblečená, takže palec hore. (25.05.2010)

V mnohom súhlasím s Ivončou. Dlhá predlhá nuda, ktorá mi navyše podvodnými zábermi zbytočne naznačovala to, čo bolo aj tak povedané. Nedozvedela som sa nič nové a snaha napchať všetky extrémne typy do jednej snímky pôsobila na mňa násilne. Najobyčajnejšia bola snáď Klára - no koľkí sa s ňou dokážu stotožniť? No neviem..ja asi nie. Ja mám štvorky... (práve teraz som dosiahla úroveň cieľového diváka). (03.09.2009)