La lupa mannara

Film začína ako ozajstný horror s vlkodlakom,asi 19.storočie,ale potom sklzne do súčasností a už to nie je ono.Je to vlastne príbeh ženy,ktorá si myslí že je reinkarnaciou svojej príbuznej z minulosti,ktorá bola vlkodlakom.Ale žena je šialená a nie vlkodlak.Hodne erotiky a sexu,znásilnenie pod.Nič nadprirodzené tam nie je.A hodne násilia,žena používa samozrejme zuby ako nástroj smrti,ale na rád prídu aj napr.nožnice,pištoľ,demoličný stroj na vrakovisku a dokonca aj upálenie.Nič zvláštne,ale pozrieť sa to dá. (25.10.2010)

No rozhodne jeden z najnetradičnejších vlkodlačích hororov v histórii kinematografie. Tá lykantropka, bola teda riadna divožienka. Naštvať ju, by nebolo dobrým rozhodnutím. Vie si však aj telesne užiť, čo je nám náležite sprostredkované. Začiatok filmu tak trošku klame telom, ale následné rozprávanie má mysterióznu atmosféru, s erotickým nádychom a krvavým prednesom. Nejde o žiadne prvoplánované béčko, aj keď námet ho tam občas ťahá, ale o riadny príspevok do žánru. Svojou pôsobivosťou nieje niekde okolo topky, ale má niečo čo nemá prevažná väčšina werewolf námetov. A svojím vlčím jazýčkom, to oblizuje svojím prednesom aj takého EXORCISTU. (21.10.2022)

Najprv nepríčetný zvuk a hneď na to nepríčetný výkrik ženy, čo sa zobudila a ide tancovať v kruhu desiatich ohňov. Feudálne Taliansko tak trochu inak. Vizuál vynikne v noci pri blýskaní sa. Žena sa mení na vlkolačicu, so srsťou aj na tvári, extrémne dlhými, hnedými bradavkami a penou v ústach. Dav  hľadá šľachtičnú aj vlkolaka. Vlkolačica však nájde chlapa a usmrtí ho. Na moje prekvapenie, sekerou. Našťastie to bol len sen. Bol? Po zobudení sa ocitáme vo vtedajšej súčasnosti, lebo už existujú telefóny. Prebudená Daniela zakričí, nedokáže hovoriť, a otec ju nájde so starými listinami a obrázkom šľachtičnej, ktorá akoby jej z oka vypadla. Niektoré veci sa jednoducho dedia. Doktor otcovi vysvetľuje, čo ovplyvňuje jej mentálny stav. Pri dlhšej reči sa kamera ku doktorovi pomaly približuje, čím vytvára väčší dramatický dojem a väčšiu vážnosť situácie. V 14. minúte sa objaví ľahká oddychová hudba pri plávaní v bazéne, čo k žánru horor vôbec nepasuje. Scény končia aj dramatickým konštatovaním, akoby ku divákovi, pri ktorom nikto nič nepovie, len tu máme hneď strih a ďalšiu scénu. Sestrin muž vyzerá presne ako ten, ktorého predkyňa hlavnej postavy zabila ako vlkolačica za splnu mesiaca. Hlavná hrdinka si to pamätá vďaka zdieľaným spomienkam, ktoré môžeme vidieť napr. v Shingeki no kjojin. Strih dynamicky strieda obe sestry, ako stoja pred zrkadlom, Daniele s brošňou, Irene s manželom. Daniele dostáva vidiny/zjav predchodkyne, ktorá jej tvrdí, že ona je ďalšia. Danielle nasleduje svoje eroticko-fatálne chúťky a pozoruje pri sexe svoju sestru a jej muža. Doteraz to vyzeralo na hrane medzi umením a gýčom, no gýč zaťal pri duchovi predchodkyne Danielle, ktorej sa extrémne blýskajú drahokamy ako brnenia v Boormanovom Excalibure. Režisér tu má slabší vizuál ako vo svojom nazisploitation Le deportate della sezione speciale SS z rovnakého roku, no ceniť sa dá ja príroda či šialený výraz herečky v hlavnej úlohe, ktorý sa do jej role viac než hodí. Daniele poteší, lebo zabíja ústami, aj keď sa na vlkolačicu nepremieňa. Pobavia aj psie zvuky pri vraždení WTF moment nastáva, keď Daniele uteká v noci z kliniky, a vidíme ju už rovno v aute, ktoré náhodou začne šoférovať doktorka, ktorá doteraz bola v práci. Divák si tak môže položiť otázky: Ako sa Daniele dostala do auta, keď sa do áut predtým nikdy nevlámala? Ako trafila práve to auto lekárky, keď na parkovisku mohli byť ďalšie autá sestričiek či lekárov? Pästné bitky s pár chvatmi ku koncu filmu sú uveriteľné. Hudba sa vo väčšine scén ku nim nehodí, ide o niečo, čo by som nazval moderný brak, kedy sú využité populárne tóny hudby, no samy osebe nemajú žiadnu dušu a budia dojem otravného evergreenu. Film je citeľne slabší ako spomínaný režisérov z rovnakého roku. Viac ako horor je to rape & revenge aj s policajtami, ktorí nebudia sympatie, riešia jednoduché záhady a tak vyzerá aj záver, prosto a neuspokojivo. (14.08.2021)

Italský snímek „La lupa mannara“ je krásným spojením hororu a erotiky, navíc ještě s nádavkem poetického přístupu k natáčení. To je něco, co rozhodně stojí za pozornost, něco, co už se dneska tolik nevidí, alespoň ne v takové podobě, jak je to u snímku, co má za sebou skoro padesát let. Není krásné, že něco tak starého, dovede ještě pořád zaujmout a oblažit duši fanouška. (01.09.2021)

MAZEC, Tohle to je všecko možný, jen ne proboha žádnej typickej vlkodlačí horror v tom klasickém slova smyslu! Je to spíše psychologický a psychoanalytický erotický-horor o mladé ženě trpící psychickými problémy, kdy ona věří tomu, že je novodobou převtělenou vlčicí! Takže film se snaží s vlkodlaky vypořádat spíše z lékařského hlediska:-) Film, tedy alespoň ze začátku, nevypadal vůbec špatně (alespoň se tak tvářil), ale poději jakoby nevěděl jakým směrem se má ubírat, prolíná se zde mnoho klasických stylů a žánru nejen ze 70s, mě to osobně nevadilo, ale někomu se může zdát že právě ty jednotlivé vsuvky film totálně zazdily, film byl rozdělen na dvě části (první; - "erotický horor", druhá; - lovestory a "rape and revenge" film!). Nevím jestli to byl záměr, možná chtěl být režisér Rino ("Le deportate della sezione speciale SS") jen originální! Celkově je to ale až po okraj nasáklý obscénností a perverzností všeho druhu, je tu hodně nahoty a sexu, špinavosti, vraždy jsou sice docela směšné, ale hezky krvavé s decentními gore efekty, atmosféra také čas od času není špatná. Osobně jsem měl nejradši krom skvělého úvodu u ohniště (nahá tančící Borel), a ještě předtím docela přesvědčivého a velmi strašidelného prologu, tu část v psych. léčebně (tady nabral film konečně trochu grády) a pak "rape and revenge" skoro finále (vrakoviště), které mi připomnělo filmy jako "I Spit On Your Grave" nebo "Straw Dogs", ale např. i něco z poliziesco subžánru, všici tři násilníci Billa, Torrisi, na třetího si nevzpomenu, jsou známi hlavně a právě díky tomuto spec. italskému subžánru. Po všech stránkách jde o další ujetý a šílený EuroTrash, který když už nic jiného tak byl alespoň pěkně obsazený (škoda jen prakticky nevyužité Dagmar Lassander, krásné a smyslné tak jako vždy!) s dobrou hudbou! P.S.: Make-up, ano mohl být lepší, ale jinak moc výtek nemám, film se mě líbil. (14.05.2013)