Reklama

Reklama

Víťazstvo bez násilia

  • Slovensko Historická panoráma - Víťazstvo bez násilia
všetky plagáty

Obsahy(1)

Dokumentárny film, ktorý približuje historické a dramatické momenty prevzatia moci po páde komunistického režimu... Dokumentárna relácia, ktorá završuje popis a priblíženie udalostí na prelome rokov 1989 a 1990. Rozoberá spoločenské a politické súvislosti pádu totalitnej moci a cez výpovede priamych aktérov hovorí o formovaní vlády Národného porozumenia. Cennými vo filme sú výpovede Václava Havla a Petra Pitharta napriek tomu, že obaja posudzujú vtedajšie udalosti zo svojho zorného uhla (Pithart považoval novembrové udalosti v r.1989 za nevydarený prevrat, Havel naďalej zostáva pri idealistickom chápaní udalostí a trvá na tom, že to bola "Sametová revolúcia"). Relácia prináša verejnosti neznáme udalosti a vykresľuje zložitosť rokovaní, ich zákulisie pri formovaní novej vlády. Veľmi správne poukazuje na skutočnosť, že ani samotné vedenie ÚV KSČ, resp. socialistická vláda, ale ani zástupcovia Občianskeho fóra a VPN neboli pripravení na zostavenie novej vlády. Preto muselo dôjsť ku kompromisu a predsedom vlády sa stal predstaviteľ reformného krídla ÚV KSČ Marián Čalfa. Celú dobu dokresľujú aj výpovede slovenských politikov, ktorí sa dostali do vládnych funkcií : Ján Čarnogurský, Ladislav Ondruš, Ján Budaj, Miroslav Kusý, Milan Kňažko. (RTVS)

(viac)

Recenzie (1)

Radko 

všetky recenzie používateľa

S odstupom trinástich rokov komentujú prevzatie moci v roku 1989 jeho hlavní aktéri. Spomienky a hodnotenia vtedajších udalostí hovoriacimi hlavami sú uvedené stručným sprievodným hlasom a spústou archívnych záberov. Pekné bolo otvorené priznanie pána Pitharta, že udalosti koncom roku 1989 neboli žiadnou revolúciou, ale prostým odovzdaním a prebratím moci. V podstate tak potvrdil, že tu došlo k mocenskému prevratu a nie k revolúcii, ako to bolo a je falošne všade nazývané. To po prvé. Po druhé bolo z úst všetkých hovoriacich (Pithart, Havel, Budaj, Kňažko, Kusý) cítiť až panický strach z toho aby nedošlo ani len k náznaku nadviazania na reformovanie socializmu z roku 1968. Poznámka 1: Niet divu. Charta 77 bola totiž mocenskou elitnou skupinou, systematicky a účelovo založenou na výchovu a prípravu politikov a následné prevzatie moci. Nezaujímala ju ani tak masová popularita ako príprava novodobých elít. No myslím, že ani podporovatelia Charty 77 si nepredstavovali po uchopení oprát tak bezproblémovú právnu kontinuitu s boľševickým režimom a chýbajúce postihnutie dovtedajších mocensko-represívnych elít (respektíve len verbálne a v ojedinelých prípadoch trestné, no zásadne vedúce do stratena). Podstatné bolo otvorenie česko-slovenského trhu euroamerickým tovarovým prebytkom a finačným dohodám, zaväzujúcich Č-SSR k množstvu opatrení, ktoré spôsobia totálnu peňažnú aj tovarovú závislosť postkomunistického štátu od bánk a tovarov Západu. A možnosť v novej mocenskej schéme otvorene pôsobiť (podnikať) dovtedajším mocenským štruktúram (ŠtB, politické špičky, preverené kádre, študenti z moskovských prípravok KGB atď.). Poznámka 2 V prípade závislosti od Západu mám na mysli napr. nanútenú dohodu o ochrane amerických investícií, potupné vazalské dohody o úveroch poskytnutých MMF a SB, všetky obsahujúce množstvo nacisticky striktných podmienok s tým spojených. Američania napr. v prípade dohody o ochrane investícií (ktorej sa všetky staré krajiny Európskej únie úspešne dodnes ubránili) mali striktné ultimátum, že pokiaľ sa táto dohoda zo strany nových demokratických štátov nepodpíše, môžu postkomunistické krajiny na akékoľvek investície zabudnúť. Preto sa tak všetci "revolucionári" s hrôzou v očiach obávali, aby sa v decembri 1989 nestal Alexander Dubček prezidentom, ktorý by mohol naznačiť smerovanie iným smerom (k socializmu), preto boli uzavreté dohody Václava Havla a Mariána Čalfu zaručujúce jednak jednomyseľné zvolenie Havla za prezidenta parlamentom plným boľševických figúrok a na druhej strane nepostihnutie dovtedajších vládnucich a ich riťolezov, ponechanie im všetkých dovtedajších výhod (eštebáci a vysokopostavení komunistickí politici mali nesmiernu výhodu oproti všetkým ostatným a to informačnú - prehľad o fungovaní ekonomiky + spústa informácií z archívov Štátnej bezpečnosti o ľuďoch zo všetkých strán politického, podnikateľského aj náboženského spektra, ktoré im zaručili bezproblémové podnikanie a prevzatie pomerne významných majetkových a následne aj investičných podielov vtedajšieho Česko-Slovenska). () (menej) (viac)

Reklama

Reklama