Tiché světlo

Celý film pôsobí ako keby sa vôbec neodohrával v Mexiku. Nebyť dvoch vodičov kamiónu, tak neviem určiť, kde sa to celé nachádza. Každopádne Reygadas prešiel vývinom. Hlavný hrdina tu nie je tulácky gerontofil ako v Japón ani sebadeštruktívny tučko z Battle in Heaven. Hlavný hrdina Jacob sa zamiluje do druhej ženy pričom má rodinu. Tým, že sú členovia kresťanskej komunity, ktorá funguje ak tomu správne rozumiem, vzťahovo medzi sebou, je to niečo o čom sa vie a čo je dôležitejšie vedia o sebe aj všetci z milostného trojuholníka. Jacob sa snaží zachovať správne, ale priznajme si to...nejde mu to. Teraz. Jedná sa o vyprázdnení naratív. Film až na poslednú vsuvku, ktorú by som počastoval prívlastkom magicko realistický si drží líniu poetiky a pomalosti. Je to ten typ filmov aké mám rád. Možno že zmena kameramana je trochu cítiť, ale film plynie, má špecifickú atmosféru a má niekoľko presahov. Určite niečo čo odporúčam. Má to pekné momenty. Hoci sa decká, sem tam kuknú do kamery. (12.04.2020)

Istým spôsobom kontroverzný film, ktorý rozpráva príbeh ľúbostného trojuholníka (muž a 2 ženy) v uzavretej komunite mennonitov na severe Mexika. Láska rúca náboženské predsudky a dostáva sa do rozporu s konvenciami a svedomím človeka. Ako provokáciu to však nemožno brať, mennoniti aj tak televíziu nepozerajú. Je to skôr experiment, ktorý kladie dôraz na formu. Evidentná je snaha režiséra pripodobniť rytmus filmu, rytmu života zvláštnej komunity, ktorá odmieta výdobytky modernej spoločnosti. Verím, že niekomu sa môže tento film zdať nekonečný, pomalý a nudný, ale mňa takéto čudácke komunity s bizarným spôsobom života čímsi priťahujú. (06.09.2011)

Kúsoček sivej hmloviny medzi v tme mrznúcimi hviezdami rastie, naberá na sile, pomaličky osvetľuje v avantgardných pozíciách obrysy krajiny, aby napokon sila slnečného svitu zreteľne a zrozumiteľne vyjavila krásu krajiny. Úvodná scéna zachytávajúca časť kolobehu svetla a tmy uprostred pozemskej púte, je skvelá. Následné dlhé a starostlivo pripravené zábery zo života komunity hovoriacej zvláštnym jazykom sa prírodnému úvodu i záveru nevyrovnali. Ponúkajú sa totiž len len modelové situácie a ich riešenia, tváriace sa ako každodenná realita. Prvou je nábožentvom reznutá dilema lásky muža stredného veku k dvom ženám. Druhou tézou je Boží zázrak. Obe tézy boli v inom kontexte použité aj v predchádzajúcom režisérovom filme Súboj na nebi. Presun z mestského do videckeho prostredia bol zase použitý v Reygadasovom debute Japonsko. Takzvané skľudnenie, spočívajúce v absencii explicitne sexuálnyxh záberov, násilia a doslovný prechod k spiritualite akoby slúžilo len ako nejaká krycia rúška vývarovne už použitého materiálu. Pekné popozeranie neznamená nutne perfektný film. Najmä ak varí z už raz použitej a neprefiltrovanej vody. (18.12.2013)

No jo, chlap v přechodu, co víc dodat:)) Ale tento film nabízí celkem zaručený způsob, jak ho zchladit, když se mu začnou zapalovat lejtka! Je to film pro milovníky dlouhých záběrů, realistických scén a možnosti ponoření se do reality filmu, života postav, jejich pocitů a hlavně žádných zbytečných a prázdných keců. A konec je fakt emočně nadupaný! (tak nějak nenápadně, je potřeba se do toho pokusit vžít). A je fakt, že paprsky slunce jsou snad jediná věc (jev) na Zemi, která nevydává žádný zvuk... (22.07.2012)

ocenenia : MFF Cannes 2007 - Cena poroty (spolu s filmom "Persepolis") ◘◘◘◘ Dlho som váhal medzi 3 a 4. Príliš často som počas filmu pozrel na časomieru. Nie je pre mňa ľahké vydržať sedieť cez 2 hodiny pri ca. 15 scénach. V ich rámci sa odohraje príbeh lásky, rodiny, komunity a 'vyššej moci'. Malickovská kamera a celkový štýl prestupujú celým spracovaním, aj keď dlhé zábery sú pridlhé aj na Malicka. Výbornou autorskou voľbou bolo prostredie a jazyk, ktoré nás stavajú (možno aj symbolicky) na pomedzie dvoch svetov - jazyk je niečo medzi nemčinou a holandčinou, prostredie je niečo medzi USA a Mexikom. A postavy sa pohybujú vo svete čisto reálnom, no z dlhých záberov a zvolenej filmovej reči cítiť snahu vyzdvihnúť ich ukotvenie vo svete 'nadreálnom'. Príbeh je určite zaujímavý aj náboženskou komunitou, v ktorej sa odohráva, chvíľami sa mi nevdojak pripomenul Olmiho Strom na dreváky a jeho tichá religiozita. Tak či tak však film nedokázel (mne) sprostredkovať tak silný zážitok, ako chcel, a bol najmä zoskupením krásnych aj priemerných scén nasnímaných s veľkým citom pre obraz, s veľkou túžbou byť autentický, pravdivý, čo žiaľ, niekedy pôsobilo až rušivo ... pre štvrtú hviezdičku som sa rozhodol až pri záverečnej scéne, ktorá bola naozaj originálna a krásne podivná (15.05.2011)