Darjeeling s ručením obmedzeným

Ajéje, taká som bola z tohto filmu popletená a povedala som si, že musím nad hodnotením pouvažovať, až som na to zabudla niekoľko mesiacov :-) Mno, pekné to bolo, nie že nie. Aj také relaxačné. S Wesom Andersonom to mám ťažké, raz ma úplne uchváti (Život pod vodou), inokedy pobaví (Taká zvláštna rodinka), potom zase sklame (Bottle Rocket). Darjeeling by som zaradila asi tak do stredu. Bol lepší ako Bottle Rocket a menej zaujímavý ako Zvláštna rodinka... (19.03.2009)

Nepatřím zrovna do tábora nekritických obdivovatelů zvláštního stylu Wese Andersona, ani kultovní Život pod vodou mě nijak zvlášť (kromě výtvarné geniality) neuchvátil. Stejně to platí o tomto filmu, byl by naprosto skvělý, kdyby tam ti 3 hoši nebyli, nebo alespoň kdyby nemluvili( patrně to jsou nějaké dialogy ze života pana režiséra, jejichž smysl mě naprosto uniká) a pak bych si klidně i víckrát pustila tu krásu z Indie nebo jakoby z Indie. To nádherné výtvarné dílko, ten kouzelný vláček je opět naprosto geniální a za tu jinak ztrátu času to za zhlédnutí rozhodně stojí. (07.08.2008)

Takhle vymazleným vizuálem se může chlubit jen málo filmů. Neobvyklá péče o detail doslova vystupuje z každého záběru, ať už jde o do puntíku vyladěnou barevnost prostředí a samotných herců, či o roztomile vypadající čajové šálky nebo zavazadla. Samostatnou kapitolou je pak maximální využití prostředí vlaku, ve kterém se kamera přímo vyžívá, nebo zábavná poznávačka ústředního tria, která slouží i jako narativní zkratka. Stejně jako v případě Života pod vodou protestuji proti označení 'komedie', jelikož jediný úsměv, který jsem měl po dobu sledování na tváři, byl tzv. blažený. Uvařte si čatní, indický čaj, skočte pod deku a požitkářsky si vychutnejte každý záběr. (28.09.2009)

Andersonov inšpiratívny indie "train-trip" z Indie a zároveň srdečný pozdrav Satyajit Rayovi na jehož diela sa tu nenápadne odkazuje. Sladkobôľny príbeh troch bratov (otca zrazil taxík a mama sa stala kláštornou sestrou) ikonicky kombinuje dramatický motív zložitej minulosti/prítomnosti protaganistov ktorých personálna rovnováha, resp. spirituálne vykúpenie nastáva až po humánnom čine s totálne neortodoxným improvizovaním komediálnych zvyčajov. Permanentne sa popíjajú kvapky proti kašľu, randí sa so sprievodkynami a jedovatý had je na úteku. Po starom sa vedú originálne (tentokrát) dospelácky-infantilné dialógy, čo švenk/statický záber, to úžas nad kameramanskou exhibíciou v pestrofarebnej, detailne rozvrhnutej mizanscéne a výstižný výber eufonických pesničiek vlastne ani netreba podrobnejšie rozoberať, stačí ho iba nadšene počúvať. Po novom sa už na pozadí nenachádzajú/neoslavujú rozličné druhy média, doterajšia schéma nadväzujúcich, ale navzájom sa neprelínajúcich kapitol je tu znamenito nabúrana cez prenesenie časti textu z predfilmu "Hotel Chevalier" do epilógu celovečeráku v zmysle ozrejmenia hravej prepojenosti a povestný "slow-motion" tu už nemá privilégium jediného výskytu/významu, ale rovno dvoch. "Darjeeling Limited" patrí medzi najosobnejšie záležitosti W.A., ide o auteuristický experiment v ktorom sa snúbi svojrázna, rokmi budovaná poetika melanchólie podporená naprosto očarujúcou formou s pôžitkárskym porušovaním overených, úspech prinášajúcich návykov. (07.09.2012)

...a nie len preto, že wesa andersona a všetky jeho filmy mi učarovali, že má čuch na výborných hercov, že filmový obraz plánuje do posledného detailu, že dokázal spojiť do dokonalej symbiózy formu s obsahom, vlastnú imagináciu s filmovými odkazmi a citáciami, že s témami pracuje na podobnej báze ako Lynch - a síce, že využíva základné, kmeňové, bazálne, ba priam banálne témy a námety americkej kinematografie (ktorým dominujú rôzne variácie na vzťah otec - syn a rozkladad aristokratickej americkej rodiny, prienik západu a východu a jedinci, ktorí pozbavení existenčných trápení - boháči, ľudia z lepšej spoločnosti - sú o to viac sužovaní problémami existenciálnymi, vlastnými démonmi, démonmi minulosti, rôznymi neurózami a komplexami) a dokáže k nim pristupovať bez hollywoodskeho patetizmu či patriotizmu, dokonca ich dokáže ukázať v celkom inom svetle, tak, že si z nich urobí srandu - no nie parodickú, nezhodí ich, len si z nich "milo utiahne", a nie len preto, že Bill Murray nestihne(?) vlak, že detaily fungujú, že v mozaike indických reálií, kolorite figúrok a situácií, aké dokáže priniesť len život (a wes anderson) sa dá nájsť pekná, jasná a jednoduchá myšlienka (a nie jedna: bratská súdržnosť, falošná mystika), nie len preto dávam najvyššie hodnotenie, ale predovšetkým preto, ze je do nádherný film! (pár rád na záver - wes anderson NETOČÍ komédie, film sa dá pozerať aj bez znalosti jeho predošlých diel, ale oveľa bohatší zážitok vás čaká, keď poznáte zvyšnú andersonovu kinematografiu); (28.09.2008)