Krásnější než sen

Najslabší film, čo som s Astaireom videl. Dejová linka je primitívna, romantika nefunguje a humor je tu len vďaka postave Acunovho sekretára... Aj tanečných a speváckych čísel je pomenej a jediné, ktoré zaujme, je to Astairove v Acunovej kancelárii. Rita bola krásna žena, no ako herečke jej nemôžem prísť na chuť, popri živelnej Ginger pôsobí fakt ako kus ľadu. Inak to bola zvláštna doba, keď najväčšími filmovými milovníkmi boli typy ako Astaire a Oldřich Nový, dnes je ťažko uveriteľné, že by sa za nimi čo i len obzrela o 20 rokov mladšia kráska ako Rita. (07.07.2018)

Muzikál? Ale kdeže. 3 společná taneční čísla hlavních hereckých hvězd (jednoznačně se jedná o vrcholy filmu), to je prostě málo. Zbytek děje totiž nabízí nablblou, chvílemi i dost prkennou limonádu, která mě absolutně ničím nezaujala. Rita je sice Rita, ale ani pohled na ní sám o sobě film neutáhne. Ale tančí božsky. 4/10 (18.08.2018)

Rita je fajn, ale ani ona prostě nezamaskuje, že ten scénář je pitomá srágora.. Oproti svěží a dodnes plně funkční Cove girl (1944) je tohle tuctová, dobová křeč. Písničky jsou ucajdané.. Když Rita a Fred spolu tančí, je znát, že jsou konečně uvolnění a oba dělají co je baví, ale i ty taneční čísla jsou vlastně na jedno brdo ( zase v kontrastu s nápaditou a rozmanitou Cover girl). (07.04.2020)

Romantická komédia zo 40. rokov poňatá ako tanečný muzikál. Iste, s nevyhnutnými žánrovými klišé ako vystrihnutými z mydlovej opery. S drobnou výnimkou. V žiadnej telenovele vám nezahrá, nezatancuje a nezaspieva Rita Hayworth s Fredom Astairom. Obaja tvoria tak očarujúci pár, že v dejinách nadčasových filmových dvojíc ich radím hneď na druhé miesto za Bogartom a Bacallovou. V tomto filme - ktorý Rita údajne mala najradšej zo všetkých svojich filmov - situačná komika prechádza miestami do crazy komédie (špendlík v ústach, "dokonale neškodný" zapaľovač) a Astairove tanečné kreácie miestami do transpozície súdobej kreslenej grotesky (tanec po celej miestnosti so "zapojením" diváka). Morálnym kódexom zakázané telesné dôvernosti sa riešia jednoducho a nenápadne - vo chvíli, keď má podľa hrdinkiných plánov konečne dôjsť k bozku (alebo čomu), tancujúci pár "mimovoľne odchádza" mimo obraz. Niektoré dialógy sú perfektne vypointované. V súvislosti s týmto filmom ma napadá, aká je škoda, že nie sú dostatočne známi niektorí tzv. "supporting actors" zo starých filmov - istý starý pán menom Adolphe Menjou tu predviedol širokospektrálny výkon, ktorý sa len tak nevidí. To všetko prispieva k tomu, že druhý a zároveň posledný film, ktorý robil Astaire s Hayworthovou je skvelou zábavou. Jeho dobovú šablónovitosť zhovievavo prehliadame, pretože hrejivý pocit, že sa dotýkame tak vzdialených hviezd je na nezaplatenie. (17.07.2005)

Povídá se, že Fred Astaire a Rita Hayworthová zkoušeli poblíž pohřebního ústavu u hřbitova, když šlo pohřební procesí, museli zkoušení přerušit. V hypoterické souvislosti mohla být premiera filmu ve chvíli, kdy američtí vojáci bojovali na Guadalcanalu. Jak to jde dohromady sám nevím, ale moc se mi to nelíbí. Ostatně: rozevlátý, opičácky nakročený, končetinami šermující Fred Astaire nebude nic pro milovníka flamenca. (09.09.2018)