Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Príbeh cisára Nera a prenasledovania kresťanov v starovekom Ríme. Nero (Charles Laughton) vydal edikt, ktorý nariaďuje pochytať všetkých kresťanov a nahnať ich do arény. No najvyšší vojenský veliteľ Ríma Marcus Superbus (Fredric March) sa zamiluje do kresťanky Mercie (Elissa Landi) a snaží sa ju oslobodiť. Do Marca Superba je však zamilovaná cisárovná Poppaea (Claudette Colbert) a je žiarlivá... (matriosa)

(viac)

Recenzie (14)

Flego 

všetky recenzie používateľa

Film je natočený podľa hry Wilson Barrett ( hoci je námet veľmi podobný Sienkiewiczovmu románu Quo Vadis?, autor nikdy nepotvrdil, že ide o adaptáciu románu ). Skúsený režisér dal zabudnúť na divadelnú hru a natočil slušnú historickú drámu o prenasledovaní kresťanov v dobách vládnutia cisára Nera. Nemožem si pomocť, ale Elissa Landi ako Mercia mi akosi nepasovala... ()

classic 

všetky recenzie používateľa

Cisár Nero to pravdepodobne nemal v hlave v poriadku,lebo je viac než pravdepodobné,že podpálil Rím roku 64,na ktorý sa nevedel vynadívať,ako neustále horí a horí,rajcovala ho bolesť a utrpenie,inak by nevydal také jebnuté vyhlásenie,že za to môžu kresťania,títo ľudia s vierou v Ježiša Krista to schytali najviac,pochytali ich ako krysy,nahnali do arény,v hľadisku komplet vypredané a mohla sa začať zábava,tak že vypustili na nich krvilačných levov,ktorí ich roztrhali hlava-nehlava! Aj v tomto barbarskom období prekvitá láska kresťanky Mercie a vojenského veliteľa Marcusa Superbusa(perfektné meno) V tomto príbehu sa ešte objavuje cisárovná Poppaea,ktorá z celej duše nenávidí Merciu,chce ju mať mŕtvu,lebo Marcus k nej prejavuje city a náklonnosť,alebo skrátka sa do nej zamiloval,tak čo teraz zamýšľa Poppaea? Nenávidí ju tak strašne,že sa s ňou rozhodne raz a navždy skoncovať,že vojde do arény ako posledná,na poslednú chvíľu tam do podzemia dorazí aj Marcus a presviedča ju,že môže žiť,ak sa vzdá svojej viery,ale títo dva zamilovaní nakoniec v odhodlaní,že budú spolu posmrtne vystúpia do arény spolu... DeMille sa tesne po prepuknutí zvukového filmu púšťa do čias starovekého Ríma,aby oživil civilizovanú kultúru,ktorá ale nemala civilizované spôsoby,neberie si servítku pred ústa,všade počuť svišťanie biča a nevhodné zaobchádzanie s ľudmi,Cecile naprosto jedinečne sprostredkuje výpravu do Ríma za čias Nera,ktorému to v hlave poriadne jebalo s tým,že vidieť utrpenie sa rovná vidieť optikou kamery reálne jestvujúcu dobu spred takmer 2000 rokov,ktorá cez výkony hlavných hercov,prináša totálne nenávidieť CLAUDETTE COLBERT,pričom je o niečo neskôr očarujúca v It Happened One Night režiséra Capru s Clarkom Gableom.Aj herecká profesia vie docieliť,aby som sa preniesol v čase a videl. ()

corpsy 

všetky recenzie používateľa

Rok výroby 1932. Čiže obdobie, keď cenzúra ako taká, vôbec neexistovala. A Cecil B. DeMille to náležite využil a hlavne v záverečných krvilačných hrách v Colosseu nechal ( hlavne dobového ) diváka pocítiť brutalitu a surovosť vtedajšieho rímskeho systému a jeho nemenej krutých a beštiálnych obyvateľov. Je ale paradoxné, že filmovú cenzúru spustili s prispením vlády práve vo filme umierajúci kresťania. Rímsko-katolícka cirkev zariadila, že Hollywood už nikdy nebol ako pred tým. Výborný ranný veľkofilm s hlbokou myšlienkou, zopár nezabudnuteľnými scénami a technicky výborným spracovaním. ()

liquido26 

všetky recenzie používateľa

Tak nám pan docent na přednášce z historiografie tak krásně vyprávěl o těch "římských klucích" :-) (čímž v rámci svého oboru myslel Tacita a další slavné dějepisce) No a já jsem dostal po dlouhé době chuť si pustit nějaký antický film. Zvolil jsem tedy DeMillovo Znamení kříže. Tento režisér mě až na jednu výjimku (Karibští piráti) ještě nezklamal a nezklamal mě ani tentokrát. I když je vidět, že se to točilo s trochu nižším rozpočtem, tak pořád to má moc pěknou výpravu, kulisy a kostýmy - zkrátka na nás dýchne atmosféra starověkého Říma. Veliká škoda, že kvůli Hayesově kodexu muselo být plno scén, hlavně myslím si v závěru, vystříháno. Obsazení je opravdu hvězdné - March, Laughton, Colbert. No ale příběh mě zase až tak moc nevzal. Všechno hraje na přílišnou romantickou a křesťanskou linku. Chybí mi více té neronovské dekadentnosti. Když srovnám první geniální scénu - Nero pozoruje hořící Řím, který zřejmě sám zapálil, a k tomu hraje na harfu a recituje verše a ž do chvíle, kdy mu praskne struna - se zbytkem filmu, tak musím říct, že tenhle skvělý úvod vyčnívá. Velká škoda, že Laughton v roli Nera neměl víc prostoru. Stejně tak je třeba pochválit Claudette Colbert v roli císařovny, který ta role mrchy strašně sedla. Škoda, že i ona tam nebyla víc. ()

curunir 

všetky recenzie používateľa

Jeho výsosť Cecil B. DeMille, kráľ vysokorozpočtových produkcií zlatého veku Hollywoodu naservíroval dve dekády pred obdobím sandálových veľkofilmov opus, ktorý by bol v neskoršej dobe istotne silným súperom ku ,,Quo Vadis?" a vzhľadom ku kvalitám týchto oboch počinov by sa len ťažko našiel víťaz. Podobnosť so Sienkiewiczovým románom je skutočne badateľná, treba však dodať, že film bol nakrútený podľa hry Wilsona Barretta a nie podľa poľského autora, ako mylne uvádza databáza, i keď nepochybne vychádzal z knižnej predlohy. Hlavný atribút príbehu, znamenie kríža, ako symbolu Krista prijali kresťania až omnoho neskôr a vo svojich začiatkoch bola znakom náboženstva ryba, nie kríž ako je to ukázané tu, no môže byť otáznym, či sa tohto omylu nedopustili tvorcovia zámerne na zvýraznenie ústrednej idei rozprávania. Dôležitejšie je však, že film má v sebe všetky esencie silného diváckeho zážitku, ktoré nijako nevyprchávajú ani po vyše 80 rokoch! V úchvatnom úvode vidíme horieť slávny Rím a nad tým všetkým Nera ako hľadá v plameňoch múzu. Nasleduje ,,klasická" zápletka s viacerými pamätnými momentami a zlatým klincom je takmer polhodinové finále v aréne Kolosea. DeMille známy svojim vysokým profesionálnym prístupom nie je svojej povesti nič dlžný ani tu. Kamera je vynikajúca a na svoju dobu pôsobí mimoriadne moderne, kulisám nechýba patričná veľkoleposť a herci, aj keď poznačení typickým líčením doby 30. rokov (úsvitu zvukového filmu) hrajú takmer bez akéhokoľvek pátosu a prehnane zvýraznenej teatrálnosti nemej éry.. Táto miera civilnosti mi vadila len u Nera v podaní Charlesa Laughtonam, kde som čakal nielen iný hlasový prejav, ale tiež viacej veľkých gest a póz na zvýraznenie jeho typickej (i keď neobjektívnej) karikatúry. Svieži, moderný prístup je viditeľný tiež v odvážnosti niektorých scén, o ktorých si cenzori museli svojho času myslieť svoje a DeMillovi prešli s veľkým počudovaním. Nejde len o nahú Claudette Colbert, provokatívne vystavujúcu na obdiv svoje vnady počas kúpeľa v mlieku s ktorého si usrkáva dvojica mačiek, prípadne o lesbicky podaný tanec Nahého mesiaca; vyvrcholenie týchto provokácii (ktoré však nechcú len lacno dráždiť zmysli diváka, ale dodať forme zaslúžený punc výnimočnosti) je bitka hordy trpaslíkov s amazonkami v aréne, kde svojou bizarnosťou oživia rad trocha fádne preplácaných výstupov s krokodílmi alebo namaskovanou gorilou. Podobný záver malo aj neskoršie ,,Rúcho". (20. hodnotenie, 6. komentár k filmu) ()

Una111 

všetky recenzie používateľa

Když si uvědomím, že film Ve znamení kříže byl natočen už v r. 1932, smekám! Vynikající! Samozřejmě, vždycky se dá vytknout to či ono, z mé strany třeba scény v aréně - dlouhé a snad i trochu zbytečně se snažící o atraktivitu - ale to na výsledném dojmu nic podstatného nemění. Dodávám, že dívat se na film zobrazující dekadentní, psychopatem ovládaný a přepychem, nemravností a zvrhlostmi prolezlý Řím, má v r. 2014 do sebe cosi znepokojivého. Jistě se nabízela paralela dekadentního Říma se současností i mnoha předchozím generacím, ale neblížíme se dnes k něčemu podobnému až příliš rychle? ()

elizabeth_ba 

všetky recenzie používateľa

Příliš to připomíná Quo vadis, sice si tady kreslí kříž a tam rybu, ale jinak je v obou legát, jenž si dělá co se mu zamane, teda dovolí si zamilovat se do křesťanské dívky, ač ho chce samotná císařovna... I když tomu chybí apoštolové a tudíž přílišná sentimentalita filmů natočených dle Sienkiewiczova románu, bohužel ale také jejich velkolepost a aspoň jakástakás historická věrnost. Zaujal mě závěr, není to totiž až tak typický happy end "made in Hollywood", ačkoliv... ()

fragre 

všetky recenzie používateľa

Film dokonale nablýskaný, v tom byl pan DeMille nepřekonatelný. Ten svůj dekadentní Řím snad seskládal podle obrazů sira Lawrence Alma-Tademy. Dokonce mne napadlo, že natočil náboženský film jen proto, aby mohl přes cenzuru protlačit všechny ty senzační násilné a erotické scény. Tedy, rozhodně si na nich dal náramně záležet, byť i scénám křesťanských setkání vdechl působivý "biblický" patos. Claudette Colbert v roli neřestné císařovny Poppaey je velmi přesvědčivá. ()

kaylin 

všetky recenzie používateľa

Na snímek jsem se díval hlavně proto, abych si připomněl něco, co ještě vzniklo před přijetím Haysova kodexu a co tedy obsahovalo scény, které se později nenosily. Je osvěžující vidět lechtivější záběry i v americké produkci černobílé éry. Docela by mě zajímalo, jak by některé filmy vypadaly, kdyby kodex nebyl přijat. DeMille ukazuje, že by to rozhodně nebylo k neprospěchu věci. ()

kinderman 

všetky recenzie používateľa

Mnohem lepší spektákl než o něco později natočení DeMilleovi Křižáci, kteří iritují naivitou vyprávění a směšnými kulisami (hradby obléhané pevnosti by snad bylo možné s rozběhem přeskočit). Ve znamení kříže je sice taky křesťansky angažované, zároveň však jde (jak trefně poznamenal recenzent ve Variety) "o nejodvážnější návnadu předhozenou cenzorům"- nahá C.Colbertová ve vaně plné oslího mléka, lesbický tanec Nahého měsíce, ozbrojený boj žen s trpaslíky v aréně i finální hodování dravé zvěře na křesťanech (vedle obligátní lví smečky i hejno krokodýlů a gorila!) činí z filmu nezapomenutelný zážitek. ()

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Reziser Cecil B. DeMille /Carmen 1915, Sunset Boulevard 1950/ bol zanym svojimi nacackanymi, luxusnymi filmami, a tak je to aj tu. Pribehovo je to o vlade rimskeho cisara Nerona /54 - 68 po Kristovi/ a o poziari Rima a prenasledovani krestanov. Kulisy su na 30. roky doslova genialne, dialogy na urovni, Claudette Colbert bola genialna, vsimol som si aj Charlesa Laughtona, zvysok hercov bol pre mna uz neznamy : 78 % ()

majo25 

všetky recenzie používateľa

Príjemné prekvapenie, čakal som totiž niečo naivnejšie. Ale dostal som skvelý príbeh, ktorého dej nešlo predvídať (čo je velké plus). Na svoju dobu velmi odvážny snímok - nahé prsia ženy kúpajúcom sa v mlieku, (čosi ako) zvodný tanec s názvom "Nahý mesiac" či celkom podarené scény v gladiátorskej aréne, v ktorej nie je núdza ani o šelmy - slony, medveďe, krokodýly, levy či (bohužiaľ vypchatú) gorilu. Aj keď pokus o konfrontáciu medzi hriešnym Rímom a kajúcnym kresťanstvom velmi nevyšiel, má film čo povedať aj dnešnému divákovi. Hlavná postava síce nepredstavuje nejaké dobré herectvo, ale pár vedľaších postáv áno. Hodnotenie: 85% ()

vitekpe 

všetky recenzie používateľa

Spravnacti krestane a jejich pronasledovani zhyralym rimskym rezimem. To cele na pozadi lasky rimana a krestanky. :) Film mi teda prisel takovy kolisavy a zaver temer usmevny. Dle meho tam pan DeMIlle nasypal toho patetickeho koreni prilis mnoho... Na druhou stranu je tam par odvaznych scen v podani Claudette a nebo napr. puvabne Joyzelle Joyner. 3+ ()

Reklama

Reklama