Tepuy - Cesta do hlbín Zeme

Palo Barabáš je frajer a obdivudodný človek, v tomto zmysle nemôžem povedať viac ako RESPECT!:) Tepuy je ďalší zaujímavý exkurz na stolové hory Venezuely, tentokrát pod povrch obrovitých skalnatých masívov, do neprebádaných jaskýň. Téma "jaskyniarstva" mi veľmi blízka nie je, ale Barabáš opäť presvedčil. Ekvilibristická kamera, pútavé monológy a hypnoticky krásne scenérie jednoducho musia zaujať. Napriek tomu som sa pristihol (zvlášť k záveru) že sa trošku nudím a mal som pocit ako by bolo posledných 15 minút zrýchlených a tak trochu (sorry za výraz) odfláknutých...Barabáš ani náhodou nepodliezol svoju vysoko postavenú latku, no tentokrát to nevidím na plný počet. Možno aj preto, že som rozmaznaný kvalitou predchádzajúcich 7-mych vzhiadnutých filmov od tohto "dokumentárneho génia":) (29.09.2007)

Tohle je skoro normální scifíčko s horrorovými prvky a týpci jsou regulérní magoři :D Fakt respekt......... Navíc je to parádně zpracované, soundtrack tomu sedí parádně a i ten Barabáš se tentokrát krotil v patetickém rádobyfilosofování a když už ke konci nějáké to zamyšlení nadhodil-přišlo mi to až nezvykle trefné(žeby konečně chvilka zdravé sebereflexe?) (10.08.2014)

Najkrajšia príroda je v džungli .... Najkrajšia džungľa je tá juhoamerická ... Stratený svet A.C.Doyla však možno nájsť len na stolových horách Venezuely ... Nádherný film, ani nie tak svojim dejom, ale svojim prostredím, tou krásou a panenskou nedotknutosťou a vedomím, že chodíš po miestach, kam ľudská noha nevstúpila, kde okolo teba žijú myriády živočíchov, o ktorých nikto nepočul a nikto ich nevidel ! (08.10.2008)

Prieskum gigantických jaskynných labyrintov, podaný typickým Barabášovým spôsobom živej, dobrodružnej, expedície partie priateľov. Z tohto filmu dýcha silnejšie tajomno neprebádaného, dosiaľ nepoznaného. Ide totiž o priestor, ktorý nie je možné na rozdiel od povrchu plnohodnotne uchopiť. Jaskyne mamutích rozmerov sa doposiaľ v tvrdých kremencoch vôbec nepredpokladali (mini kremencové jaskyne vytvorené tektonickou činnosťou sú napr. aj blízko Bratislavy). Ich vznik bol zrejme výsledkom činnosti mikroorganizmov, vody a vetra. Už len návšteva povrchu izolovaných horských masívov je prapodivným zážitkom, no zostup do ich vnútra zaváňa svätokrádežou (pre Indiánov sú stolové hory posvätným územím). Kolónie neznámych tvorov vytvárajú zhluky hubovitých tvarov, prapodivných kvapľov, pôvodne tvrdý kremenec je zase mäkký ani plastelína. Jaskyňa si vytvára vlastné obranné mechanizmy. Voda z času na čas zaplaví priechodný profil, mikróby a plesne napádajú dýchací systém, tma a chlad vyháňajú človeka na svetlo, škorpióny šramotia jaskynnou tmou... Pozn. Opis neustáleho neľútostného súboja rastlinného a živočíšneho sveta číhajúceho na živiny poskytované iným druhom mi v súvislosti s obrazmi bizarného sveta rastlinstva a živočíštva stolovej hory pripadal ako hodnoverná ilustrácia skvelej knihy Briana W. Aldissa Skleník. (19.09.2007)

Pred časom som zhliadol zoologicko botanický dokument o nádhernej venezuelskej stolovej hore Roraima. Preto som ani na okamih nezaváhal, keď sa mi do rúk dostal tento jeho speleologicko geologický prequel. Už len to, že celý snímok je pod taktovkou Paľa Barabáša je značkou kvality. A to, že nad jeho kvalitami budú híkať nielen jaskyniari, horolezci či iný dobrodruhovia sú tak isto viac menej premrhané slová. Tepuy vás okamžite vtiahne do deja a nenechá ani na sekundu vydýchnuť. I napriek obrovskej smole, ktorú expedíciu postihla na letisku sa výprava do neprebádaných končín vydarila, a bola zdokumentovaná na najvyššej úrovni. Samozrejme, že sa tu vyskytlo pár botanických a zoologických nepresností. No tie si všimne ozaj len človek, ktorý sa do podobných vecí rozumie, ale pri bežnom divákovi ostávajú nepovšimnuté. Na barabášovkách je jasná snaha o osobný kontakt a priblíženie čo i len nepatrných pocitov priamych účastníkov. Cesta do hlbín Zeme v tomto trocha zaostáva, ale stále sa drží vo vysokom raitingu. (26.07.2011)