Grbavica

Velice křehké a nenásilně uchopené téma, jedno z nejčernějších po celou dobu lidské existence. Moc dobře nechápu komentáře o šokujícím konci nebo o nepovedených hereckých výkonech - jen naprostý ignorant nemůže po pár chvílích dojít k tomu, co si Esma prožila a čím vším si musí procházet po celou tu dobu, kdy Saru vychovává jak nejlíp umí. V tomto filmu nejde o to šokovat, jde o výpověd celé jedné generace, které válka spřetrhala veškeré životní ideály a naděje. Jde o výpověď pro generaci, která v této době právě dospívá a nikdy nepozná svého otce, možná ani matku. Jde o výpověď z jiné strany barikády, žen, které musely trpět pro mužskou vlastnost válčit a tím páchat jen zlo a způsobovat utrpení a bídu. (13.02.2008)

Výborně vykreslený vztah matky samoživitelky a dospívající dcery, která řeší své problémy a nevnímá nadlidské úsilí matky, jež se je obě snaží uživit a dceři dopřát co nejlepší podmínky. Jednu hvězdičku jsem ubral za to, že film reflektuje válečné události v devadesátých letech velmi jednostranně. Srbové jsou zde prezentováni jako ti špatní, kteří znásilňují, vraždí atd. (Ne, že by to za války nedělali, ale tady to vyznívá, jako by byli takoví všichni....). Bosňáci jsou jen nevinné oběti. A takto jasné to přeci rozhodně není! (27.01.2011)

Film režisérky Jasmily Zbanic velmi úspešne rozvrátil jedno nemenné tabu. Tabu rozprávania o vojnových zločinoch. Prehovoriť nahlas o vojnových traumách dnes, po rokoch od skončenia vojny, je problém nielen Bosny a Hercegoviny ale aj ostatných krajín bývalej Juhoslávie. Film má niekoľko silných momentov a hrdinky spejú k dramatickému bodu, v ktorom sa definitívne zmyje zásterka a nepríjemná pravda vypláva na povrch. Príbeh je síce predvídateľný už od začiatku, ale vďaka výborným hereckým výkonom a silnej atmosfére sa filmu darí udržovať pozornosť až do konca. Jednoduchej príbehovej línii vypomáha pár vedľajších motívov, ktoré ale niesu dorozprávané do konca. Vyznenie hlavnej témy a pohľad na vojnu ešte viac umocňuje prostredie zasneženého a vojnou poznačeného Sarajeva. Film vnímam ako syrovú drámu podfarbenú ponurou hudbou, ktorý mnoho vypovedá o dnešnej realite v Bosne a Hercegovine, ktorá došla k svojej samostatnosti najkrvavejšou cestou zo všetkých štátov bývalej Juhoslávie. (08.04.2008)

Jasmila Zbanić ťaží zo silnej témy, neexperimentuje s technikami rozprávania, nevyráža dych obrazom, hudobnú zložku vynecháva úplne. Nepotrebuje inovovať, aby film zapôsobil. Dokáže vystihnúť jadro vypätých scén, realistické dialógy sú sprevádzané celkom prirodzeným konaním a spolu s minimalistickým herectvom (Mirjana Karanović!) autenticitu filmu ešte umocňujú. Najčastejšie býva Grbavici vyčítaná jednostrannosť nazerania na balkánsky vojenský konflikt. Môže však ísť o autorský zámer. Prioritne totiž film zobrazuje príbeh ženy, ktorá vojnu prežila, je ňou navždy poznačená a ako taká má na jednostranné nazeranie nepopierateľné právo. Kto ho nehodlá uznať, má právo mať s filmom problém. (12.04.2008)

Hovorí sa, že americké filmy realitu prikrášľujú. Ja vravím, že európske ju zase neskutočne zhoršujú. Nedokážem sa preniesť cez poloamatérsky vizuál, množstvo účelovosti a absenciu logiky a miestami strašné herecké výkony, často spôsobené prázdnym scenárom, ktorý sa snaží niečo povedať, ale je to tak okaté, samoúčelné a natiahnuté na neskutočnú dĺžku (v pomere k obsahu), že celé to vyfučí niekde do povetria. Od filmov čakám, že budú mať aspoň jeden moment, scénu, motív, kde si poviem, že toto je tá vec, kvôli ktorej sa to točilo. Nič také Grbavica nemá. To, že film "hovorí" o vojne, nie je nič samo o sebe originálne... už by si to mohli balkánski filmári uvedomiť. (21.07.2009)