Samotář Jim

Je to trojka, ale jen tak tak. Mám tenhle unavený styl filmů o obyčejném životě rád, ale tentokrát ve mně sledování lapálií hlavního srouly vzbuzovalo spíš nechuť. Tak nesympatickou nulu aby jeden pohledal (ano, já vím, že celá ta povedená rodinka tam byla schválně), aspoň na Liv Tyler že se dalo dívat, protože ta vypadala, že si na nic nehraje. (30.01.2012)

Samotár Jim je jednoduchý film, ktorého hrdinovia pôsobia na začiatku strašne nesympaticky. Typické vyžívanie sa Buscemiho vo svete totálnych looserov je tu očividné viac ako kedykoľvek predtým. Čo potom následne na filmu prekvapý je absolútna odovzdanosť príbehu a s totožnenie z postavami tak silné, že som sa na konci neubránil slzám. Casey Affleck podáva typický minimalistický výkon a ten sa blíži skoro k dokonalosti - jeho rozprava o samovraždách spisovateľov ma uchvátila. Čo sa týka ostatného osadenstva tak je to geniálny Mark Boone Junior, ktorého považujem už za dvorného Buscemiho herca a Mary Kay Place, ktorá podáva rozhodne najlepší zo svojich výkonov, ktorý je herecky aj po scénaristickej stránke absolútne bezchybný. Lurieho hudba dodáva filmu zvláštnu atmosféru rovnako ako aj digitálna kamera, ktorá robí všetko o trocha bezútešnejšie - ako keby sme sa nachádzali v hlavách predstaviteľov, ktoré nie sú až tak pokojné a utešené ako sa nám snažia pri vystupovaní v spoločnosti nahovoriť. Film je malým dielkom, ktoré bohužial istotne zapadne do zabudnutia, ale ten kto k nemu pritrafí, úplne náhodou ako ja, tak verím že bude veľmi spokojný. (30.06.2010)

Snímku rozhodne nemožno uprieť veľkú dávku melanchólie a všeobecnej depresie, čo so sebou prinieslo pomerne solídnu atmosféru. Len škoda, že jednotlivé postavy boli slabo rozvinuté a ich konanie v dramatických situáciách toho veľa neprezradilo. Preto ma to po emotívnej stránke nejak výraznejšie nezasiahlo. No na slabší nadpriemer to stačí. 70/100 (29.09.2017)

už dávnejšie som sa zmieril s tým, že americký ksicht number one Buscemi je nielen skvelý herec ale aj pomerne vyzretý režisér filmov, ktoré to nemajú namierené na najväčšie plátna mainstreamovým divákom na radosť, ale jeho komornejšie ladené filmy sú akýmsi príjemným výletom na menšinovú scénu. tento pohodový a príjemne vtipný, napoly humorný a napoly dojemno/smutný a veľmi jednoduchý príbeh (ktorý sa ku koncu nevyhol americkým trademarkom romantických happyendoc, ale steveovi to veľmi radi všetci odpustíme, lebo film je tak pôvabný, že celkový dojem nemôže pokaziť nič, ani umiernený záver) je dôkazom režisérovho citu pre obyčajného človeka v obyčajnom svete a zmysel pre odpatetizovaný pohľad od vnútra bežných dní nachádzajúc v ich prostosti a prostosti ich hrdinov neobyčajné postavy, príbehy a posolstvá. možno príliš kontrastne zložito napísané v porovnaní s jednoduchosťou samotného diela. pripomínalo mi to film podobného razenia, a to najnovšiu oderberghovu "Bubble", ktorá včak vyznela viac "nezávisle" a "undergroundovou" a aj atmosféra z nej šla skr opačná. Ale ide o rovnako komorný príbeh zo zapadnutého amerického malomesta, len miesto fabriky na bábiky je fabrika na rebríky a podobne . . . Veľmi príjemne sa to sleduje, veľmi príjemne sa pri tom usmieva, a akosi príjemne sa z kina odchádza. (06.12.2006)

Toho Affleckovic kluka Bena jsem nikdy nemusel... ale jeho brácha Casey... To je jiná třída. Když nahodí ten svůj nechápavý, znuděný výraz, má u mě napůl vyhrané. Lonesome Jim je melancholicky působící film, který je jako stvořený pro šedivé, podzimní odpoledne, když máte chuť se na všechno vykašlat a udělat něco se svým životem. A chápu, že někomu se nemusí zdát pozvolné tempo a minimální dějová linka, jenže je to ten typ filmu, který zůstává v paměti pekelně dlouho díky vyjímečně citlivé atmosféře. (27.06.2008)