Pokoj v duši

Za sebe hodnotím hodně vysoko, protože takové filmy my Češi už točit pár let neumíme. Film o životním tápání, kde podstatná je cesta a ne cíl, plný symboliky a zpětných vazeb, tradičních osobních a rodinných pout, která člověku tak zamotávají život, až se stává nesnesitelným, prostě spousta věcí na přemýšlení. Je mi jasné, že tohle málokdo zkousne, protože takhle se filmy dělaly v době, kdy na ně byly peníze a nebylo důežité, jak dobře se prodají. Je to zcela nekomerční a těžko uchopitelný film, ale právě proto se mi libil. 80% (31.05.2015)

Ťažký život a ľudia, ktorí si nevedia poradiť s problémami a stratili iskru v živote, len sa motajú, nechcú svoj život riešiť alebo ho riešia len jednoducho a majú prázdno v živote a potom to končí ako na konci tohto filmu. Herecké výkony však podľa mňa občas amatérske. Scenár veľmi slabý a film sa skôr tiahne, vlastne ukáže, len zapadákov a zvrátenosť pováh ľudí a namiesto normálneho riešenia to skončí tak, ako môže urobiť len slaboch, ktorý by akoby toto nikdy nečakal a myslel si, že príde do raja. No ale pekne to ukázalo, že po časoch socializmu, kedy ľudia reptali na režim a vyhovárali sa na to, že nie sú slobodní a že ich drží v reťaziach, teraz namiesto slobodného života sa zdržiavajú tam, kde ich nič nečaká, reptajú na to, že už práce niet, že sa musia starať sami o seba a mnohí to nezvládajú a dokonca si ničia aj vzájomné vzťahy. Tento film bol skôr marketingovo nafúknutý, čakal som krásny film z Horehronia, z prírody, život na Slovensku a psychologický film o zmysle života, o duši, o krásach života, dokonca tomu spravili krásnu pieseň, ale obsah bolo jedno veľké nič, skôr mi prišiel občas až veľmi negatívne zveličený. Takýto film by som bol čakal v časoch natáčania Nevery po slovensky, Sváka Ragana ako kontrast ku vtedajšej dobe, lenže vtedy by to ideologicky neprešlo a toto možno len vyplnilo historickú medzeru vrátením sa v čase, aj keď sa to v tom čase už neodohráva. (09.06.2012)

Pokoj v duši je presne taký, aký ho očakávate. Konverzačná vzťahová dráma, ktorá rieši banálne a vážnejšie životné problémy akosi odnikadiaľ nikam. Čo nie je kritika. Kritikou je vyšumiteľnosť a syndróm detailov a polodetailov tvárí našich hercov, takže máte z toho všetkého pocit, že v televízii to bude úplne stačiť. A aj stačilo. Za posledné roky sa máloktorý slovenský film vyšplhal nad priemerné hodnotenia, mňa napadá v mojom prípade iba Marhuľový ostrov. Nie sme schopní natočiť skutočne silný film? (21.01.2013)

Hlavná myšlienka filmu je evidentná avšak nieje taká úderná aby v človeku zanechala nejaký hlbší dojem. Oceňujem najmä prostredie, v ktorom bol film natočený a to aj vďaka tomu, že kolegyňa v práci z tejto lokality pochádza a mal som tak zákulisné informácie prakticky o každom dome alebo komparzistovi. Príjemne ma potešila aj technická stránka filmu avšak na hlbší zážitok to nestačilo. Herci ma moc nepresvedčili, a napriek evidentnej snahe ústredné posolstvo vyšumí z hlavy prakticky okamžite. Nebyť Jany Kirschner a jej pesničky, film vyšumí prakticky úplne. 40 % (09.08.2009)

Film vám přinese silný emotivní prožitek, pokud se dobrovolně naladíte na jeho strunu a necháte se unášet příběhem muže právě propuštěného z vězení. Ten se samozřejmě těší domů, ale za těch pár let, kdy seděl ve vězení, se všechno v jeho rodné vesnici změnilo, hlavně lidé, kteří mu dávají znát, že ho neradi vidí. Snaží se začlenit zpět do normálního života, ale vydal se jen hořkou cestu. Bohužel, jsem se nedokázala naladit na tu správnou strunu a příběh u mě vyšel téměř naprázdno. V podstatě ve mě nic nezanechal. Jak přišel, tak odešel. Odsunula jsem ho až na druhou kolej a sledovala krásu hor. (04.06.2010)