"...to si ty, Anna?"

Jeden z tých normalizačných filmov, ktorým k dokonalosti chýba už len máličko - trochu viac psychologickej analýzy. Tá je tu nahradená frázami o pevnej vôli, pre ktorú nie je nič prekážkou a bagatelizovaním dysfunkčných rodinných vzťahov, ktoré sú celospoločenskou normou a "to predsa nie je žiadna tragédia". Lenže film krásne zobrazuje fakt, že to, čo sa jednému zdá byť malicherné, môže byť pre iného "koncom sveta". Výkon Beaty Sweighoferovej v roli zajakavej Anny, bol azda najpresvedčivejším stvárnením psychických dopadov handicapu na človeka, aké som doteraz videl. Popis je trošku mylný v tom, že ľudia sa ani tak nesnažia pomôcť Anne vybudovať pozitívny vzťah k životu a okoliu, ale hlavne k sebe samej. Hoci je fakt, že introvertnosť a rojčenie slečny je tu odsúdené ako vymýšľanie si. Oná pomoc je občas tak priamočiaro surová, až mi jej bolo vážne ľúto. (01.08.2016)

Veľmi zaujímavý príbeh. Ľudia s nejakým postihnutím to majú vždy ťažké, často sú terčom posmechu. Tento snímok na mňa pôsobil veľmi emotívne. Možno mi spočiatku vadili tie spomalené zábery, ale časom som si na to zvykol. Vychutnal som si v hlavnej úlohe túto neznámu herečku, veľmi milé, sympatické dievča, ktorá svoju úlohu stvárnila výborne a presvedčivo. Samozrejme nesmiem zabudnúť ani na ostatných známych hercov, ktorý tam dokonale zapadli. Veľmi silno a emotívne na mňa zapôsobila taktiež hudba - výborný výber. Keď to zhodnotím ako celok, u mňa plný počet. (06.10.2019)

Tak ja neviem, vraj päťhviezdičková inscenácia... Ale ja som videl iba slabo napísaný a o chlp lepšie zahraný film. Dievča sa občas strojene zajakáva, ale väčšinou nie, všetko beží v nejakej retrospektíve, alebo aj nie, a jediné čo funguje, sú spoľahlivé výkony Anny Javorkovej ako nepríjemnej matky a Márie Prechovskej ako príjemnej doktorky v dôchodkovom veku. Asi už vtedy bol nedostatok mladých doktorov. –––– Už ti niekto povedal, že si stopercentná kočka? –––– Človek sa upriami na svoje problémy s rečou a tým si ich pestuje a chráni. (28.04.2023)