Bolestné tajomstvá

Televízne filmy vo všeobecnosti patria k tým kvalitatívne slabším. Snímka režisérky Normy Bailey z roku 2000 o stredoškoláčke Dawn Cottrell (Kimberlee Peterson), ktorá sa sebapoškodzuje, to potvrdzuje. Príbeh, vychádzajúci z literárnej predlohy Stevena Levenkrona, prakticky podľa očakávania pracuje aj s témami dospievania, šikany a prežívania v rodine, ktorú sužujú vnútorné nezhody. Práve celkové spojenie tohto "mixu" vrcholí Dawniným sebapoškodzovaním, ktoré je pre ňu akýmsi únikom z reality. Ak tento film porovnáme s inými tematicky podobnými kúskami, jasne vidieť, že kvalitatívne zaostáva. A nielen preto, že ide o televízny film. Väčším problémom je v tomto prípade skôr nevýrazný, skoro až stereotypný príbeh, a nezaujímavé postavy, ktoré sú až príliš nalinkované. V prípade Dawninej matky Joyce (Sean Young) je problémom aj postoj voči jej dcére. Na jednu stranu síce s prižmúrenými očami dobre zapadá do celkového koloritu príbehu, na druhú stranu sa však divákovi nechce veriť, že by sa našla matka, ktorá by k dcére, čo sa sebapoškodzuje, pristupovala spôsobom, aký možno vidieť práve v prípade tejto snímky. Na filme sa pre jeho celkovú nezaujímavosť dokonca aj ťažko hľadajú nejaké chyby. Možno to považovať za chybu? Asi áno. Jedno je isté, diváka tento film prakticky nemá čím nadchnúť – ani obsahovo, ani inak. Technická stránka diela "presakuje" televíznou produkciou, čo je nie výčitka, iba prosté konštatovanie. Secret Cutting v princípe nie je zlým filmom. Jeho najväčším nedostatkom je však skutočnosť, že nedokáže diváka nijakým spôsobom zaujať. Námet ako taký určite nie je na zahodenie. Ak by bol spracovaný lepšie, mohol by vyniknúť. V tejto podobe však nie je ničím iným, len kvalitatívne podpriemerným počinom. (26.12.2023)

Pokúsim sa napísať minirecenziu o tom, ako na mňa zapôsobil, i keď, UPOZORŇUJEM, som ho videl bez tituliek v pôvodnom znení, no a angličtina nie je môj rodný jazyk, takže som možno nepochopil úplne všetko. Dobrý film o problematike sebapoškodzovania, o tom, čo je schopný urobiť človek, keď mu jeho problémy prerastú cez hlavu. Hlavnej hrdinke som až moc dobre rozumel a presne viem, ako sa cítila v daných situáciách, možno aj preto ma ten film tak oslovil. Na druhú stranu mi ale pripadá taký hrrrr-brrrr. Nejaký moc rýchly ako keby, teda aspoň ten začiatok. Jej matku by som najradšej bol zabil, postava, ktorá sa snaží byť kladnou, ale pritom je celkom dosť záporná. Možno aj chce pomôcť, ale ešte viac ubližuje. Moje hodnotenie 3*, štvrtú dávam za scénu, ktorá ma fakt dojala - otec vtrhne do izby s nožom v ruke, vyhrnie si rukáv na košeli a vraví: "Porež ma! Porež ma, keď ti to pomôže/keď ti bude lepšie." Toto ma fakt dostalo. (13.11.2012)