Max and Helen
Scenár:
Corey BlechmanKamera:
Elemér RagályiHudba:
Christopher YoungHrajú:
Treat Williams, Alice Krige, Martin Landau, Jodhi May, Ági Margitai, Zoltán Gera, Nicholas Woodeson, János Kulka, Jonny Phillips, Ferenc Némethy, Richard Kane (viac)Obsahy(1)
Simon Wiesenthal pátrá po nacistických zločincích, vyslechne také příběh o lásce rozdělené válkou. Max, jeho snoubenka Helena a její sestra Miriam jsou uvězněni v koncentračním táboře. Max přemlouvá Helenu k útěku, ta však nechce opustit nemocnou sestru. (Hans.)
Recenzie (4)
Skvělý příběh, který umožňuje nahlédnout do klopotné a ve skutečnosti téměř amatérské celoživotní práce Simona Wiesenthala. Možná je to dáno překladem, anebo odbytým dabingem,.ale celek na mne bohužel působí trošku kostrbatě, křečovitě. Jako by scénárista a režisér za každou cenu chtěli sdělit svůj pohled na věc a příběh kroutili tak, aby se jejich zámětu podřídil. Ale i tak nesmírně zajímavé a poutavé. ()
Inšpiráciou pre tento film je priamo kniha Simona Wiesenthala (hrá ho Martin Landau), lovca nacistov, ktorý v roku 1962 odhalil, že šéf jednej továrne Werner Schultz je bývalý veliteľ koncentračného tábora. To ho privedie k Maxovi Rosenbergovi, ktorý stratil v táboroch manželku Helenu. Film sa na nacistu neorientuje skoro vôbec, je výlučne zameraný na ľúbostný príbeh dvoch hlavných postáv, čo je trochu aj škoda. Formát je televízny a je to na prvý pohľad vidieť. ()
Opäť prvý. V roku 1981 vyšla kniha, autorom ktorej bol Simon Wiesenthal, pod názvom Max a Helena. Išlo o skutočný príbeh z koncentračného tábora na Ukrajine, ktorý bol vyrozprávaný tomuto lovcovi nacistov, ktorý pomohol dolapiť 1100 vojnových zločinov a prečo ten počet nebol o jedného viac sa dozvieme z tohto výborného filmu. Film zobrazuje osud židovskej dvojice Maxa a Havy,(Heleny), ktorí žili v poľskom mestečku Zloslów až do začiatku vojny. Nemci prepadli Poľsko (1.9.1939) zo západu a Sovieti (17.9.1939) z východu (pakt Molotov – Ribentrop išlo o navrátenie územia po poľsko boľševickej vojny z rokov 1919-20). Po útoku nacistického Nemecka na ZSSR bolo obsadené 2.7.1941 aj mesto Zoločiv (ruský názov Zloslówa) a začal pogrom na miestnych Židov, najskôr zo strany ukrajinských nacionalistov, ktorí v meste vítali nemeckú armádu. Počas 3 dni bolo povraždených až 4000 židov. V novembri 1941 Nemci zadržali 200 mladých židov a odoslali ich na stavbu novej diaľnice Ľvov Kyjev do koncentračného tábora Latski-Vielkia (Zálesie), medzi nimi boli aj Max s Helenou a jej sestrou Miriam. Max z tábora ušiel a zapojil sa do oslobodzovacích bojov na Ukrajine , ale doplatil na prílišnú horlivosť 5 rokmi nútených prác a 5 rokmi vyhnanstva. Helenu našiel až v roku 1959 v Nemecku. Dej filmu je takmer totožný so skutočnou udalosťou, zmeny ktoré sú vo filme nie sú podstatné aby by ich bolo potrebné rozvádzať (prečo bil väzňov nový veliteľ, spôsob prevedenia úteku, boje po boku ukrajinských partizánov, pobyt v gulagu a v Irkutsku). Mená všetkých osôb a miest sú fiktívne (niektoré som už spresnil), ale ďalšie mena už uvádzať nebudem, vôbec to nie je potrebné. V roku 1962 Wiesenthal objavil veliteľa koncentračného tábora, ako si spokojne žije s dcérou majiteľa továrne, ktorú si zobral po vojne a má s ňou 3 deti. Ale sila lásky Maxa a Heleny ho presvedčila, že po prvýkrát vojnový zločinec, proti ktorému sú také silné dôkazy, zostal nepotrestaný. ()
Simon Wiesenthal (Martin Landau) ide po bývalom nacistovi a tým zmení životy lekára (Treat Williams) a jeho dávno stratenej lásky (Alice Krige). Ako je to napísané myslím si, že by sa to mohlo hrať lepšie na divadelnom javisku, lebo to pôsobí skôr scénicky ako filmovo. Ale v roku 1990 to bolo pravdepodobne jeden z najlepších tv filmov. Tento príbeh sa zameriava skôr na stratených milencov a ich individuálne trápenie než na samotného bývalého nacistu, a to je osviežujúce. Výkony všetkých obsadených dopomáhajú k nadpriemeru. 7/10 ()