Pes, který štěká, nekouše

Je to nadpriemerná dráma. Má pomerne dobrý príbeh o vyštudovanom, ale stále nezamestnanom mužovi, ktorý sa túži stať profesorom, lenže musí zohnať veľkú sumu peňazí pre podplatenie dekana, ktoré ale nemá, pretože so svojou tehotnou manželkou musia šetriť, kde sa len dá. Spolu bývajú v jednom obyčajnom bytovom komplexe, kde ho trápi neustále štekanie a tak psov neznáša, ale postupne sa zoznamuje s miestnym domovníkom, ktorý psov konzumuje, ale aj mladou ženou, ktorá ich zase má rada a túži stať sa hrdinkou. Spracovanie je na tom dobre, lenže aj tak mám z toho rozporuplné pocity. V tomto prípade určite nejde v prvom rade o celkový príbeh, jeho gradáciu alebo smerovanie, čo ale nie je žiadny problém, zameriava sa na zaujímavé a odlišné postavy s rôznymi motiváciami, ktoré ale majú aj mnoho spoločného a v rôznych situáciách sa ich cesty pretnú, pričom sa to celé odohráva na pomerne malej ploche. Celé je to tak zaujímavo podané, s množstvom vydarených situácií a navyše to má takú zaujímavú, až čiernohumornú atmosféru, pričom ale jednotlivé scény vtipné nie sú, čo tomu ešte dodáva na zaujímavosti, lenže je tu jeden poriadne veľký problém. Dej a postavy sa často točia okolo psov a ich ubližovaniu a toto je pre mňa takmer nestráviteľné, takže som s tým mal miestami dosť vážny problém. Herecké obsadenie je dosť dobré, Lee Sung-Jae v hlavnej úlohe, ktorému som ale kvôli jeho jednaniu so psami prial len to najhoršie, k tomu skvelá Bae Doo-Na, ktorá je opäť z celého filmu najlepšia, čo ale platí snáď o každom filme, v ktorom sa objaví, bavila ma aj manželka hlavného hrdiny, postava domovníka, bezdomovca, jednoducho všetky postavy, ktoré majú priestor sú na tom dobre. Réžia a technická stránka sú výborné, Bong Joon-Ho už ako debutant predviedol, že má talent, zaujímavá vizuálna stránka, atmosféra a ladenie jednotlivých scén, kvalitná práca. Škoda, Barking dogs never bite si určite zaslúži lepšie hodnotenie, ktoré by odo mňa bolo isté, ale tie psy sa jednoducho neodpúšťajú. 65% (28.04.2013)

Ako spravne poznamenal Martin nemáme dočinenia s komédiou. Film si plynie svojím pomalým tempom a postupne nám predostiera gulášik obrazu a nekonzistentného deja. Sám seba som sa pýtal čo sa nám tu tvorcovia snažia povedať, no navzdory mojej snahe som nato neprišiel. Odhliadnuc od toho, že téma pojedania pudlíkov mi bola výsostne nepríjemná, aj keď som si vedomí, že pre Kórejské publikum to prameniac z ich kultúry až také problematické nie je, som si počas tých necelých dvoch hodiniek nemohol nájsť cestu k hlavným postavám a vyzneli doprázdna. Až na pár scén(rozprávanie o boilerovi Kimovi, záchranu pudlíka, zememeračstvo pomocou toaleťáku) to bola proste nuda často pripomínajúca strielanie na všetky smery bez finálneho efektu. 1,5* (09.12.2006)

Nejprve jsem byl odhodlaný nastínit zde děj filmu, ale ono se v něm opravdu skoro nic neděje a vůbec nevím, co bych k němu měl napsat. Sledujeme několik podivínů, kteří se ocitají v lehce nevšedních situacích, a téměř vše se odehrává v bezprostředním okolí jednoho jihokorejského paneláku, ve kterém se ztratí několik psů. Film plyne celkem pomalým tempem, ale pokud je na to divák připraven, určitě se nudit nebude. Je zde celkem dost vtipných scén, které dokážou utkvět v paměti déle, než pár hodin, což se cení. Nezapomenutelná je pro mě např. ta s dalekohledem či s řepou. 90% (21.04.2006)

„Flanderský pes” , ktorý nielenže ani nešteká, ba dokonca ani vôbec nehryzie, no i napriek tomu si to odnesie, ako prvý v poradí, a to iba preto, že ženatý, okuliarnatý, tak trochu tiež i pod papučou, zakomplexovaný chlapík, túžiaci po profesorskom titule za mastný úplatok, totiž už viac neznesie intenzívny štekot psa, šíriaci sa z bytového komplexu, kde taktiež i býva. V (nesprávnom) domnení, že sa musí práve jednať iba o túto konkrétnu, prítulnú sučku, ju najprv ukradne aj s obojkom, aby sa jej skrátka rýchlo zbavil, trebárs zhodením zo strechy, či obesením na rúre dolu v kotolni, ale keď sa obidve aktivity míňajú účinkom, tak ju prinajmenšom aspoň zavrie do skrine, čím by mal mať už vari po všetkých starostiach, však ? No, zakrátko na to zistí, že zrovna tento »najlepší priateľ človeka« , nemôže kvôli operácii krku vydávať žiadne zvuky, a tak sa teda ide svižným šprintom pozrieť na to miesto činu, pričom po otvorení veľkej kasne, zisťuje, že je už, bohužiaľ, dávno neskoro, kedy ešte stále nemá vyhraté, keďže ho tam zrovna príde ktosi neohlásený navštíviť, z koho sa vykľuje miestny domovník, ktorý si akurát pripravuje večeru, a la «psí guláš» : „Hm, to musí byť ale riadna delikatesa, ktorú som zatiaľ neokúsil” . Obidvaja sú v podstate úplne rovnakí, lebo majú špinu za ušami, a to ešte pritom nie je definitívny koniec s ich nekalými praktikami. Ďalšou postavou, čo sa zapája do tohto procesu, je asistentka technických služieb, s častými predstavami o (televíznej, 15 minútovej) sláve, ktorá vyhlasuje do rozhlasu rôzne oznamy, napríklad také zmiznutie psa, alebo vám kľudne opečiatkuje letáky s tým istým problémom, ktoré si potom vyvesíte, kam uznáte za vhodné, že je zároveň i strašne nedochvíľna. A čuduj sa svete, všetci sa medzi sebou akosi bizarne prepájajú, a pritom sa ani nepoznajú, ale úvodný "skutok" , ich k sebe postupne pripúta, keď nejedno (ne)milé prekvapenie si na nich chystá, kedy to všetko do seba perfektne zapadá... K celému rozuzleniu síce neskôr predsa príde, ale nedozvedel som sa v ňom to takmer najpodstatnejšie, čo sa stalo s... ? Pokračoval ďalej vo svojich záľubách ? / Rezervy k režisérovmu debutu, by som nejaké zrejme mal, ale na to, že sa jedná o tak intenzívny zážitok, mu ich vskutku prepáčim. Šikovne si poradil so scenárom, pričom sa zbytočne nezaplietol do vlastnej pavučiny, a tak ponúka priam výstižné charaktery jednotlivých postáv, ktoré sa pred mojim zrakom náramne dobre rozprestierali všade po prostredí, kde si väčšinou vystačili iba so sídliskom, ale skúste si teraz i následne predstaviť, ako sa tam dá parádne zorganizovať taká šialená naháňačka, a ste hneď sa vodou. Takéto dobrodružstvo totiž nezažijete ani v bratislavskej Petržke, za to vám ručím ! (01.12.2020)

Dneska již oscarový režiér Džun-ho Pon, taky nějak začínal a měl velmi zajímalo čím tenhle korejčík odstartoval svou cestou za zlatým plešáčkem. Film měl krásně propletený příběhy lidí se zápletkou, v některých záběrech působí velmi krutě zejména pro milovníky psů tam pár záběrů není úplně ideal. Dějové vyprávění procházelo několika žánry, ale ještě to není tak učesané jako Prazit, přesto je z tohoto debutu patrná vyprávěcí vyzrálost a originální režisérský rukopis. (10.02.2020)