Teachers of Sexual Play: Modelling Vessels with the Female Body
Recenzie (4)
Desivé... Tu začína všetko to, čo som kedy počul o Sonovi. Seigi no Tatsujin Nyotai Tsubo saguri (anglický preklad z titulkov je Teachers of Sexual Play: Modelling Vessels With the Female Body) je bizarný, šialený, zvrhlý a vlastne by sa dal popísať ako soft porno dramedy. Teda ak to beriete ako trochu neštandardný LSD trip útrob perverznej japonskej nátury. A rozhodne sa to neberie vážne. Základná premisa sa točí okolo hrnčiarstva, v ktorom sa riadia heslom Daytime, vessels, nights, passionate sex!. Z toho jasne vyplýva, akej činnosti sa veľkú časť filmu manželia, vlastniaci hrnčiarstvo a ich traja učni (jeden muž a dve ženy) a jedna (nutno dodať, že atraktívna) konkurentka venujú. Pomedzi to sú postavy akoby spovedané kamerou, čo evokuje dokumentárny nádych záznamu reality z iných Sonových ranných filmov - toto je však realite značne vzdialené. Sono karikuje a zvýrazňuje bizarnú japonskú povahu, ale aj kapitalistickú spoločnosť založenú na peniazoch (v ktorej sa niekedy platí aj vlastným telom, či už sa jedná o kariérny postup alebo tu konkrétne o výhru v hrnčiarskej súťaži), pretkáva dej šialeným humorom a často skĺza do perverzie. Miestami je to však natoľko priblbé, že sa mi ani nechce veriť, že niečo podobné natočil. Hlavne keď dôjde na pikantné "techniky hrnčiarskej výroby", (ktoré z dôvodu možnej psychickej újmy nebudem rozpisovať, prípadne mi napíšte do pošty). Ono tam zrejme malo byť nejaké posolstvo, respektíve metafora, v ktorej figuruje fungovanie biznisu, moderné Japonsko, ženy, posadnutosť sexom a pod., ale kvôli prehršelu posledného spomínaného sa mi ju objaviť nepodarilo. V konečnom dôsledku je to aj tak zhovadilosť najväčšieho kalibru, ktorú nedokážem k ničomu prirovnať a som šťastný, že to trvalo len tú hodinku. Ale musím uznať, že som sa pár krát pri komediálnych scénach zasmial. Vtipný je aj fakt, že niekde medzi tými zjavnými pornohercami (neviem si predstaviť, kto iný by sa tomuto upísal) sa prepletá v jednej z vedľajších rolí samotný Sono. Najnižšiu známku tentoraz volím hlavne z toho dôvodu, že sa sám hanbím za to, že som to videl. Radšej som si znovu mohol pustiť Heya, to je spomedzi Sonových ranných filmov absolútny majstrštyk. 0% ()
Idilické porno. Alebo ako sa technika pŕs stretla s technikou blowjobu a odkaz majstra v erotickom umení pokračoval ďalej. Erotický film som od Sona nečakal, aj keď je pravda, že mi už nejeden raz prichystal peknú kopu bizarností. Na druhú stranu ma to veľmi bavilo. Možno som úchylný, ale celá banálna zápletka a explicitne natočené erotické scény v akejsi óde na umenie ma neuveriteľne bavili. A hoci to v rámci jeho formu značne vybočuje, určite mi niektoré scény zostanú v pamätí. A v tomto prípade som aj celkom rád za tie jeho dlhé zábery. ()
In the daytime, vessels. At night, passionate sex! . Úchylní Japončíci sa nezaprú. Stavil by som sa že to malo v sebe nejakú hlbokú myšlienku ale keďže sa do ich kultúry absolútne nerozumiem, nepochopil som . Mal som pocit že to bolo nakrútené skôr symbolicky než by to malo za každú cenu šokovať. Aj keď sex popri ktorom jedna šikmooká dávala blowjob hline ktorú práve formovala, takzvaný modelling blowjob, bolo dosť nechutné, celé ústa aj jazyk mala od toho za*rané !, Iste to malo mať hlbší význam. Ale je tu aj tá možno že si to všetko iba namýšľam a v skutočnosti je táto snímka určená pre hlinofilov... Hoc experimentálny prvok jej nemožno uprieť. Jediné čo mi tu enormne prekážalo boli neustále vzdychy šikmookých a hrôzostrašný soundtrack. ()
Modelování z hlíny v dílně spojeno se sexem při každé příležitosti, s modely i muži....Nic moc, jednotvárné. ()