Příběh milované ženy

Silne autobiografický debut Kaneta Šindóa mapuje počiatky jeho kariéry a prvé manželstvo s Takako Kudži. Na prelome 30. a 40. rokov robil Šindó pri niekoľkých filmoch asistenta Kendži Mizogučimu (najvýznamnejšou bola spolupráca na Genroku chushingura, kde mal na starosti konštrukciu scén). V tomto období sa usiloval preraziť ako scenárista, ale jeho úsilie bolo dlho neúspešné. Pod dohľadom Kendži Mizogučiho vstúpil v roku 1942 do Koa Film, dcérskej spoločnosti Shochiku Corporation. V roku 1943 sa presunul do štúdia Shochiku, a o niekoľko mesiacov neskôr jeho manželka umrela na tuberkulózu. Aisai monogatari je dramatizáciou týchto udalostí a paralelne s osudom odmietaného scenáristu Numazakiho (fiktívny režisér Sakaguči, ktorý hlavnému hrdinovi vraví, že nevie písať scenáre, predstavuje Kendži Mizogučiho) a jeho oddanej ženy, ktorá sa vzoprie otcovmu rozhodnutiu a odíde s ním, vytvára komentár k situácii japonského filmového priemyslu počas vojny v Pacifiku. Naratívne (epizodické rozprávanie s jedným flashbackom, ktoré zriedka prechádza k postave manželky alebo nadriadeným vo filmovom štúdiu) ani štylisticky nijak výrazne nevybočuje z dobových konvencií. Šindó pristupuje k postavám v zlých pomeroch a komplikovanej situácii s podobnou úctivosťou ako napríklad Jasudžiró Ozu, no na rozdiel od neho sa nevyhýba priamej emocionalite a skĺzava do sentimentálnosti, ktorá bola Šindóovej ranej tvorbe domácou kritikou často vyčítaná. Oproti špecifickému minimalizmu, príznačnému pre režisérove najslávnejšie filmy zo 60. rokov je Aisai monogatari veľmi doslovným a poháňaným potrebou vysporiadať sa s vlastnou minulosťou jej umeleckou reflexiou. Zaujímavosťou je, že sa herečka Nobuko Otowa kvôli úlohe nebohej manželky vzdala štúdiovej kariéry. Jej vzťah s režisérom sa následne rozvinul v profesionálnej i osobnej rovine - stvárnila hlavné role vo väčšine jeho filmov, stala sa jeho milenkou a po rozvedení a smrti jeho druhej manželky sa zaňho v roku 1977 vydala. 65% (10.02.2016)